Význam pozornosti v hernom výkone vrcholových volejbalistov

Z psychoprofesiografických požiadaviek na psychické faktory herného výkonu volejbalistu vyplýva, že jednou z najdôležitejších psychických funkcií je pozornosť (prosexia). Pozornosť spolu s vnímaním a vedomím predstavujú globálne psychické funkcie ktoré podmieňujú, facilitujú, alebo inhibujú priebeh a fungovanie ostatných psychických funkcií.

Pozornosť je  definovaná ako funkcia vedomia, ktorá umožňuje aktívne zameranie a sústredenie vnímania určitým smerom na určitú činnosť, dej, predmety, súčasť reality a zároveň tak eliminuje iné možnosti (Hartl -  Hartlová, 2010).

Dôležité je poznať funkčné vlastnosti pozornosti. Koncentrácia pozornosti je podľa Pogády – Guensberger (1978) schopnosť sústrediť psychickú činnosť na obmedzený okruh vonkajších alebo vnútorných podnetov a eliminovať pritom iné podnety. V športe je najdôležitejšia. Jej neurofyziologickým základom je jasne ohraničené ohnisko optimálneho vzruchu v mozgovej kôre, v ktorom sa sústreďuje uvedomelá činnosť jedinca. Pokiaľ majú prebiehať súčasne ešte niektoré iné činnosti riadené inými štruktúrami centrálneho nervového systému, môžu to byť iba automatizované činnosti. Koncentrácia pozornosti je tým vyššia čím menej podnetov sleduje. Koncentrácia pozornosti  nepriamo úmerne súvisí s rozsahom pozornosti.

Kapacita čiže rozsah pozornosti, je schopnosť obsiahnuť v danom okamihu isté množstvo podnetov. Tým je podmienená i koncentrácia pozornosti. Športové činnosti si vyžadujú rôznu kapacitu. Napríklad v športovej streľbe je rozsah pozornosti minimálny a koncentrácia vysoká. V športových hrách je zase nevyhnutný  veľký rozsah pozornosti a to podmieňuje jej relatívne nižšiu koncentráciu. Rozsah pozornosti súvisí s percepčnou schopnosťou vidieť pole.

Tenacita je výdrž, vytrvalosť, schopnosť dlhého intenzívneho zamerania pozornosti v čase, prejavuje sa ako zaujatosť istou činnosťou, hrou. Úzko súvisí so záujmami. Neurofyziologicky je podmienená silou dominantného ohniska podráždenia, ktoré aktívne tlmí vznik podráždenia v iných štruktúrach centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to tým, že hráč akoby "nič iné nevidel a nepočul". Vysokú tenacitu  pozornosti spravidla nemožno udržať neobmedzene dlhý čas. Vplyvom nadhraničného útlmu rýchlo nastupuje únava.

Distribúcia čiže rozdeľovanie pozornosti je taká organizácia funkčných procesov pozornosti, ktorá umožňuje, aby hráč súčasne sledoval dva alebo viacero podnetov. Rozdeľovanie pozornosti priamo úmerne súvisí s rozsahom pozornosti. Staršie výskumy popisovali rozdeľovanie pozornosti ako rýchle prepájanie pozornosti z jednej  činnosti na inú činnosť, pričom jedna činnosť musí byť aspoň trocha automatizovaná. Novšie výskumy pri rozdeľovaní pozornosti hovoria o limite pozornosti. Je to určité množstvo informácií, ktoré predstavujú kapacitu ktorú je  hráč schopný v danej činnosti spracovať. Rozdeľovanie pozornosti je možné dovtedy, pokým množstvo informácií, ktoré treba spracovať v priebehu činnosti, nedosiahne tento kapacitný limit. Na základe limitu pozornosti je schopnosť rozdeľovať pozornosť medzi jednotlivými ľuďmi značne rozdielna. V športových činnostiach je rozdeľovanie pozornosti veľmi dôležité a je často ich nevyhnutným predpokladom. Okrem individuálnych vlastností kognitívnych procesov je rozdeľovanie pozornosti podmienené i učením. Tréningom získaná zručnosť v niektorých činnostiach a automatizácia mnohých herných činností umožňuje hráčovi veľmi účinne rozdeľovať pozornosť aj v zložitých herných situáciách. Schopnosť rozdeľovať pozornosť je predpokladom technického a taktického majstrovstva hráča. Stabilita, alebo stálosť pozornosti sa týka časovej charakteristiky a predstavuje schopnosť sledovať podnet napr. loptu v rovnakej resp. nezmenenej intenzite. Určuje ju čas, počas ktorého sa udržiava  koncentrácia pozornosti na určitý objekt. Nepriamo úmerne súvisí s tenacitou pozornosti. Stabilita pozornosti a prepájanie po¬zornosti nie sú v protiklade. Vyplýva to z neurofyziologického vysvetle¬nia tohto javu. Stabilita pozornosti pri dlho¬dobej činnosti je podmienená tým, že ohnisko vzruchu v centrálnom nervovom systéme sa postup¬ne presúva na tie časti mozgovej kôry, ktoré riadia tie operácie ktoré tvoria prvky tej istej činnosti. Iba prepájanie pozornosti v rámci tej istej činnosti umožňuje stabilitu pozornosti na dlhší čas. V športe je udržanie stability pozornosti prvoradým problémom pri činnostiach s vysokou intenzitou pozornosti a pri dlhodobých cyklických činnostiach.

Labilita pozornosti je opakom stability a je to neschopnosť udržať pozornosť, dochádza k nekontrolovaným presunom zamerania z podnetu na podnet. V športe je spravidla podmienená aktuálnym psychickým stavom. Buď sa pozornosť napr. pri predštartovom stave neustále odpútava od aktuálnej činnosti existenciou silného dominantného podráždenia a hráč je roztržitý. Alebo je práceschopnosť centrálneho nervového systému vplyvom únavy  tak znížená, že sa ohnisko podráždenia stále rozplýva a hráč je rozptýlený.

Oscilácia pozornosti je kolísanie intenzity pozornosti. Vyskytuje sa pri dlhšom pozorovaní, alebo pri dlhšej menej zaujímavej činnosti. Vplyv majú aj biorytmy,  cirkadiánne rytmy, biooscilácie, chronobiologické faktory, pôsobiaca záťaž, únava a pod. Pozornosť má samovoľnú tendenciu k oscilácii, čo možno zámerne vyvolať napr. pri pozorovaní Neckerovej kocky, Schroederových schodov a iných optických klamov ktoré sú známe z psychológie vnímania.

Nidefer in Cox (2007) uvádza, že koncentráciu pozornosti v rôznych situáciách v športe môžeme posudzovať z hľadiska rozsahu  (kapacity)  ktorý môže byť široký alebo úzky a zameranosti, ktorá môže byť smerovaná navonok alebo dovnútra (intrapsychicky). Ich kombináciou dochádza k nasledujúcim možnostiam:

Široký a vonkajší rozsah koncentrácie pozornosti sa vyžaduje v športových hrách, kde hráč musí hlavne vizuálne pozorovať, sledovať, vnímať a reagovať na viac podnetov v rýchlo sa meniacej hernej situácii  napr. sledovať loptu, vlastný pohyb, pohyb spoluhráčov i hráčov súpera a čiary ihriska. Príkladom vo volejbale môže byť činnosť nahrávača pred realizáciou nahrávky.

Úzky a vonkajší rozsah koncentrácie pozornosti hráča sa vyžaduje, keď má hráč sledovať jeden či dva objekty v štandardnej situácii, napr. pohyb podávajúceho hráča a pod.

Široký a vnútorný rozsah koncentrácie pozornosti hráč využíva pri analýze a stanovovaní ďalšieho herného plánu. Týka sa myslenia a prežívania hráča, keď je hra prerušená a momentálne nevykonáva žiadny pohyb.

Úzky a vnútorný rozsah koncentrácie pozornosti sa využíva pri ideomotorickom opakovaní si pohybu v predstavách alebo pri kontrole vlastného emočného stavu.
Pri analýze pozornosti je dôležité sa zmieniť aj o nepatických poruchách pozornosti.

Roztržitosť vzniká vtedy, keď sa hráč zaoberá istým problémom a nevšíma si pritom iné podnety ktoré mu unikajú. Súvisí s nízkou úrovňou distribúcie a vigility pozornosti.  

Rozptýlenosť spôsobuje, že  hráč neudrží pozornosť na žiadnom podnete. Je porušená koncentrácia a tenacita pozornosti. (Svoboda et al. 2006).  
Pri sledovaní vplyvu pozornosti na športovú činnosť majú veľký význam činitele, ktoré ju pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú. Možno ich rozdeliť na vnútorné a vonkajšie.

Vnútorné činitele sú spojené so subjektom pozornosti čiže hráčom a patria k nim aktuálny telesný stav napr. únava pôsobí negatívne, rozcvičenie pozitívne, aktuálny psychický stav napr. hnev znižuje rozsah a zvyšuje stálosť pozornosti, strach blokuje distribúciu pozornosti a motivačné faktory napr. záľuby, záujem, potreby,
Vonkajšie činitele závisia od objektu pozornosti a patria k nim všetky faktory upútania mimovoľnej pozornosti ako sú sila, novosť, zmena a kontrastnosť podnetového pola.

Analýzy konkrétnych súperom nevynútených chýb volejbalistov v zápasoch naznačujú, že niektoré mohli byť a často aj boli spôsobené náhodnou fluktuáciou pozornosti s následným výpadkom hlavne jej koncentrácie.