Univerzál Slovana Peter Michalovič okúsil finále európskeho pohára pred 12 rokmi. Bolo by fajn si to zopakovať, želá si

Slovenský volejbal čaká míľnik. Po prvý raz od vzniku samostatnej republiky sa semifinálový duel niektorej z trojice európskych pohárových súťaží uskutoční aj na domácej palubovke. Na úvodné semifinále Challenge Cupu proti belgickému Aalstu nastúpi Slovan Bratislava v stredu 4. marca o 19.00 h v Gopass aréne.

Doteraz iba Senica

Bratislavský klub má už teraz istotu historického maxima v novodobej ére slovenského klubového volejbalu. V ročníku 2004/05 sa do Final Four vtedajšieho Pohára CEV (v tom období tretia najvýznamnejšia súťaž, dnes Challenge Cup) prebojovali hráčky OMS SH Senica.

Na turnaji v talianskej Perugii však zverenkyne trénera Vladimíra Sirvoňa podľahli v semifinále ruskému Balakovu 0:3 a v súboji o bronz nestačili na talianske Jesi (1:3), čo znamenalo konečné štvrté miesto.

Medzi mužmi držali doterajšie maximum Matador Púchov (Top Teams Cup 2001/02 a 2002/03, dnešný Pohár CEV) a Spartak Myjava (Vyzývací pohár 2016/17), ktorých cesta sa skončila vo štvrťfinále. Slovan túto hranicu prekonal už samotným postupom medzi štyri najlepšie tímy.

Tréner Robin Pělucha aj smečiarska opora Tomáš Kriško vyrastali vo VKP Bratislava, v dnes už neexistujúcej hale PKO. Práve tam generácie hráčov snívali o zopakovaní úspechov legendárneho ČH Bratislava, ktorý v roku 1979 triumfoval v EPM a v roku 1981 aj v PVP. Vo finále EPM 1980 navyše podľahol Klippanu Turín.

Podobne ako sa z „červenky“ cez ŠKP v roku 1992 vyprofiloval VKP, klub od tejto sezóny vystupuje pod novou identitou ako Slovan. V nej už stihol obhájiť triumf v Niké Slovenskom pohári.

Vo Vyzývacom pohári postupne vyradil Beroe Stara Zagora (2:3 vonku, 3:0 doma), holandský Huizen (3:0 doma, 1:3 vonku – 15:10 v zlatom sete), českú Duklu Liberec (3:2 doma, 3:1 vonku) a vo štvrťfinále aj Maccabi Tel Aviv (2:3 a 3:1, oba zápasy doma). Minimálne tretie miesto tak predstavuje najväčší medzinárodný úspech klubu v ére samostatnosti.

Michalovič to už zažil

Jediným hráčom aktuálneho kádra so skúsenosťou zo semifinále i finále Challenge Cupu je 35-ročný univerzál Peter Michalovič.

V sezóne 2013/14 si vo farbách talianskej Latiny zahral finále tejto súťaže. Po domácom víťazstve 3:2 nad Fenerbahce Istanbul však jeho tím v odvete v Turecku prehral 0:3 a na trofej nedosiahol.

Latina v druhom kole vyradila aj Chemes Humenné, v semifinále čelila ďalšiemu istanbulskému klubu BBSK. Doma zvíťazila 3:0, v odvete uspela 3:2, hoci po dramatickom prvom sete (36:34) prehrávala 1:2 na sety. V drese BBSK vtedy nastupovali americký blokár Russel, chorvátsky smečiar s tureckým pasom Čoškovič i lotyšský univerzál Celitans.

„Do talianskej Serie A1 do Latiny som vtedy z Ostravy prestupoval ako prvý univerzál. V tom čase som však mal problémy s ramenom a tak v základnej zostave hrával Srb Saša Starovič. Pamätám si, že do Istanbulu sme cestovali dvakrát po sebe – na semifinále i finále,“ spomína štvornásobný víťaz ankety o najlepšieho volejbalistu Slovenska z rokov 2019 až 2022.

Vyradili PAOK Solún

S belgickými súpermi má Michalovič obmedzené skúsenosti. Počas pôsobenia v gréckom Syrose jeho tím v pohári nestačil na Leuven. Proti trénerovi Aalstu a bývalému výbornému belgickému nahrávačovi Frankovi Depestelemu sa stretával na reprezentačnej úrovni.

„Zásadný bude prvý domáci zápas. Pokiaľ by sa nám ho podarilo vyhrať za tri body, bolo by to fantastické. Aj z toho dôvodu, že v prípade prehry 0:3 alebo 1:3 v odvete v Belgicku by sme ešte mali šancu na postup prinajhoršom v zlatom sete,“ pokračuje.

Druhú semifinálovú dvojicu tvoria Altekma Izmir – Allianz Miláno. „Bolo by fajn sa po dvanástich rokoch znova dostať do finále Vyzývacieho pohára. A pokiaľ by to bolo proti Milánu, to by bola veľká výzva,“ dodáva.

Aalst postúpil medzi štyroch najlepších po vyradení PAOK-u Solún, keď doma i vonku zvíťazil zhodne 3:2. „Hovoril som s niektorými hráčmi z Grécka, Aalst hral bez chýb a vynikajúco podával. V tíme má mladších a dobre skákajúcich hráčov,“ doplnil.

Sponzorom rodinný pivovar

Hlavným partnerom klubu z viac než 80-tisícového mesta vzdialeného približne 30 kilometrov od Bruselu je rodinný pivovar Lindemans, založený v roku 1822. Preslávil sa výrobou spontánne kvasených pív typu lambik i ovocných špecialít. Klub ešte pod názvom Lennik (do roku 2016) získal majstrovské tituly v rokoch 1987 a 1988.

V minulosti tu pôsobili aj slovenskí reprezentanti – v ére Lenniku smečiar Peter Janušek a blokár Jozef Piovarči, v sezóne 2021/22 v Aalste blokár Peter Ondrovič.

Tréner Frank Depestele má k dispozícii päť legionárov: Američanov Nicholasa Slighta (nahrávač) a Camdena Gianniho (smečiar), kanadského univerzála Henryho Rempela, portugalského smečiara Nuna Marquesa a holandského blokára Beaua Wortelboera.

V základnej časti belgickej ligy obsadil Lindemans piate miesto a pokračuje v skupine o 5. až 10. priečku. V druhom kole tejto fázy uplynulú sobotu prehral na palubovke Achelu a klesol na šiestu pozíciu.

Prvé semifinále v Bratislave je na programe v stredu 4. marca o 19.00 h, rozhodovať budú Vlatko Ristovski zo Severného Macedónska a Eirini Moulová z Grécka. Odveta v Aalste sa uskutoční v stredu 11. marca o 20.30 h.