Zranenia kĺbov dolných končatín vo volejbale, 2. časť – Prevencia

V príspevku „Zranenia kĺbov dolných končatín 1. časť – Výskyt a príčiny“ boli uvedené najčastejšie príčiny kontaktných a nekontaktných zranení kĺbov dolných končatín.  2. časť je zameraná len na nekontaktné zranenia. Ich príčiny by sa celkovo dali zhrnúť nasledovne:

1.   Nerešpektovanie vekových ale predovšetkým vývinových osobitostí detí a mládeže v dôsledku nasledujúcich skutočností:

-      Predčasná (raná) špecializácia len na volejbal a s tým často súvisiace nedodržiavanie proporcionality všeobecných a špeciálnych prostriedkov v jednotlivých vývinových etapách mladých volejbalistov.

Predčasná špecializácia na volejbal a nevyužívanie prostriedkov iných pohybových aktivít a športov najmä v počiatočných etapách športovej prípravy negatívne ovplyvňuje rozvoj pohybových zručností ako sú najrôznejšie druhy skokov, hodov, behov, ovládania lopty, základy akrobatických cvičení, koordinačných, kondičných, percepčných a aj mentálnych schopností a nevytvorí tak dobrý základ pre rozvoj špeciálnych zručností v neskorších etapách. Okrem toho jednostranné zaťažovanie organizmu vedie postupne k dysbalancii (nerovnováhe) v rozvoji jednotlivých oblastí organizmu a toto sa stáva východiskom chronických zranení už mladom veku, ako je to známe napr. z tenisu alebo gymnastiky. Typický pre športy s ranou špecializáciou je aj raný vrchol športovej kariéry – okolo 18 rokov. Existuje niekoľko modelov dlhodobého športového rozvoja, v ktorých sa špecializovanie na konkrétny šport odporúča od 12 resp. 15 rokov. Mala by tomu predchádzať pestrá pohybová a športová aktivita, či už organizovaná alebo neorganizovaná. V našej metodike všestrannú organizovanú alebo neorganizovanú prípravu (tzv. etapu športovej predprípravy) odporúčame minimálne do 11 – 12 rokov u dievčat a 13 – 14 rokov u chlapcov. Až potom začína etapa základnej volejbalovej prípravy, ale aj tu sa predpokladá pomerne vysoký podiel všeobecnej prípravy – v mladšom žiactve 50 : 50 %, v staršom žiactve 40 : 60 %..

-      Preťažovania mladých adeptov, predovšetkým tých, ktorí sú považovaní za vhodné tipy pre volejbal.

Pomerne častým javom je, že adepti, ktorí sa javia ako vhodné tipy, často predovšetkým kvôli predikcii telesnej výšky v dospelosti, sa preraďujú v rámci klubu do vyššej vekovej kategórie. Veľmi často bez dostatočnej kondičnej a technicko-taktickej pripravenosti a mimo zákonitosti vývinu ich  organizmu absolvujú pomerne vyšší objem, intenzitu a zložitosť tréningového zaťaženia ako je ich organizmus schopný zvládať. To predstavuje značné riziko zranení a naviac sa môže spájať so stresom a únavou, ktoré tiež so zraneniami súvisia.

-       Prehliadaním drobných zranení alebo bolestivosti v oblasti kĺbov dolných končatín predovšetkým v období rastového špurtu.

V počiatočných etapách prípravy je toto pomerne ťažké vzhľadom na nízku frekvenciu tréningov a zápasov sledovať. Aj keď sa u niektorého adepta bolesť alebo malé zranenie v nejakej oblasti dolných končatín vyskytne, do ďalšieho tréningu môže ustať, prípadne sa po čase opäť objaviť, ustať atď. Výskytu bolestivosti je ale treba venovať pozornosť najmä v uvedenom období rastového špurtu, kedy kosti rastú rýchlejšie ako svaly a šľachy a rôzne, najmä skokanské zaťaženie môže vyvolať predovšetkým bolesti v oblasti úponov (patelárnu tenditídu - zápal patelárnej šľachy), ale aj v úponoch v členkovom kĺbe. Postupne môžu bolesti prejsť až do vo vážnych chronických zranení (tendiopatie) a spôsobiť únavové zlomeniny.

-      Nedostatky v technike herných činností ako je predovšetkým smeč, blok a podanie vo výskoku, osobitne v technike dopadu po výskoku na tieto herné činnosti a v technike odrazu a dopadu v skokanských cvičeniach. Tieto môžu byť spojené s nedostatočnou úrovňou statickej a dynamickej rovnováhy, silových schopností svalstva stredu tela, tzv. „core“ a svalstva dolných končatín a nedostatočnou úrovňou flexibility kĺbov a s ňou súvisiacou pružnosťou svalov a šliach dolných končatín.

Možné preventívne opatrenia

Preventívne opatrenia k prvej príčine zranení znamenajú:

-      Rešpektovať odporúčania k športovej príprave detí a mládeže vo volejbale čo do proporcionality všeobecnej a špeciálnej prípravy, objemu, intenzity a zložitosti tréningového a súťažného zaťaženia vzhľadom na vekové a vývinové osobitosti.

-      Nepreťažovať mladých adeptov, ktorí sú považovaní za perspektívnych.

-      Najmä v období rastového špurtu a puberty sledovať výskyt bolestivosti kĺbov a šliach dolných končatín, regulovať a individualizovať tréningové, najmä skokanské zaťaženie.

Preventívne opatrenia k druhej príčine zranení podávame v ďalšej časti príspevku vo forme námetov k opatreniam a obsahu športovej prípravy mladých volejbalových adeptov, ktoré si tréneri môžu upraviť podľa vekovej a výkonnostnej kategórie svojich zverencov. Upozorníme predovšetkým na:

-      parametre správneho dopadu a chyby pri dopade po skokoch,

-      podporné faktory pri zdokonaľovaní techniky dopadu po výskoku na vybrané herné činnosti jednotlivca a skokoch v rôznych skokanských cvičeniach.

Správny dopad po výskoku

Nesprávna technika dopadu v prípade dopadov bez kontaktu sa uvádza ako jedna z hlavných príčin úrazov dolných končatín.

Čo spôsobuje nesprávna technika dopadu?

-        Vyvoláva najmä poranenie predného skríženého väzu (ACL).

-        V rastovom špurte prispieva k zápalom patelárnej šľachy (skokanské koleno).

-        Spája sa so zraneniami členkového kĺbu.

-        Má podiel na bolestiach spodnej časti chrbtice - krížov.

O tom, že v prípade dopadu po výskoku ide o dôležitý faktor, svedčí to, že špičkoví kondiční tréneri nielen vo volejbale razia heslo – „Kým začnete skákať, naučte sa dopadať!“ Dôkazom je aj to, že v športe, najmä v športových hrách (basketbal, volejbal, futbal, bedminton a i.) sa používajú testy na správnu techniku dopadu. Medzi najznámejšie patrí Landing Error Scoring System – LESS (Systém hodnotenia chýb pri dopade - LESS) a Landing Error Scoring System-RT – LESS-RT (Systém hodnotenia chýb pri dopade v reálnom čase - LESS-RT). V prípade LESS ide o klinické vyšetrenie, ktoré vyžaduje 3D snímanie dvomi kamerami a špeciálny softvér. Vyhodnocuje sa 17 ukazovateľov z videozáznamov a vyhodnocovanie robia špeciálne vyškolení experti. Môže sa využiť aj dynamometrická platňa na vyhodnotenie symetrie tlaku oboch končatín na podložku. V prípade LESS-RT ide o verziu testu, kde sa chyby pri doskoku hodnotia vizuálne priamo pri testovaní [5]. V tomto teste sa vyhodnocuje 10 ukazovateľov. Vyžadujú sa tiež zaškolení experti. Bolo by ale vhodné, aby sa s týmto testom oboznámil každý tréner detí a mládeže, aby vedel odhaliť chyby pri dopade svojich zverencov či už pri nácviku techniky HČJ, ako sú napr. rozbeh na smeč a smeč, blokové presuny spojené s výskokom na blok a blokovaním, podanie vo výskoku a pri dopade v najrôznejších skokanských cvičeniach.

Testovaný má 4 pokusy. Skáče z 30 cm vysokej podložky s dopadom pred čiaru, ktorá je vo vzdialenosti 50 % telesnej výšky testovaného. Okamžite po dopade sa testovaný snaží o maximálny výskok a dopadá na podlahu. Hodnotí sa 10 ukazovateľov. Pri prvých dvoch pokusoch sa hodnotí z čelného pohľadu, pri 3. a 4. pokuse z bočného pohľadu.

Východisková poloha                           Skok                              Dopad                               Výskok

Z čelného pohľadu sa hodnotí:

1.     Vzdialenosť chodidiel po dopade (normálna - 0, veľmi široká, úzka +1).

2.     Vytočenie chodidiel po dopade (normálne - 0, veľké alebo mierne vytočenie von alebo dovnútra +1).

3.     Symetria chodidiel na začiatku kontaktu s podložkou (čas dopadu, poloha chodidiel, rovnaký dopad cez špičky)  (symetrické - 0, asymetrické +1).

4.     Valgozita - vytočenie kolenných kĺbov dovnútra pri doskoku (žiadna - 0, malá +1, veľká +2).

5.     Laterálna flexia – bočné vyklonenie trupu pri doskoku (žiadna - 0, malá až priemerná +1).

Z bočného pohľadu sa hodnotí:

6.     Dotyk chodidiel s podložkou (cez špičky - 0, cez päty, na celé chodidlá +1).

7.     Flexia - ohnutie v kolenných kĺboch (priemerná +1, veľká, malá +2). Pozn.: optimálne asi 90°.

8.     Poloha trupu v sagitálnej – predozadnej rovine vo vzťahu ku kolenám (mierny posun pred kolená - 0, priemerný posun +1, veľký posun +2).

9.     a 10. ukazovateľ predstavuje celkové hodnotenie všetkých 4 pokusov, konkrétne aká bola pružnosť doskokov (pružné - 0, priemerné +1, tvrdé +2) a celkový dojem z doskokov (excelentný - 0, priemerný +1, špatný +2).

Hodnotia sa chyby. V 5 ukazovateľoch je chyba definovaná jednoznačne a hodnotená 1 bodom, v 5 ukazovateľoch je odstupňovaná a hodnotená 1 alebo 2 bodmi. Ak sa chyba nevyskytla, hodnotenie je 0 bodov. Výsledkom hodnotenia je celkové skóre, čiže čím nižšie, tým lepší dopad (https://blog.nasm.org/sports-performance/modified-landing-error-scoring-system-less-acl-injury).

To, že správny dopad nie je v mládežníckych kategóriách samozrejmosťou, ukázalo napr.  testovanie začínajúcich 10- až 13-ročných thajských volejbalistov a volejbalistiek. Pomocou LESS bolo otestovaných 97 chlapcov a 136 dievčat.  Len asi 46 % z nich malo dobrý alebo výborný dopad [4].  Preto je treba na správnom dopade priebežne pracovať a dodržiavať určité zásady.

Kľúčové zásady správneho dopadu vo volejbale pri herných činnostiach jednotlivca

-      Dopad na obidve nohy. Dopad na obidve nohy súčasne, aby sa rovnomerne rozložila hmotnosť tela, by bol ideálny. Ale vo volejbale, najmä v špičkovom seniorskom, je častý dopad po útočnom údere, podaní vo výskoku a aj po bloku najmä stredových blokárov na jednu nohu. Pri smeči je to spojené s prípravnou fázou tejto HČJ (s náprahom a prechodom do úderu) a často aj s typom a kvalitou nahrávky. Útočiaci hráči dopadajú prevažne na nohu nesúhlasnú so smečujúcou pažou. U stredových blokárov najmä pri dvojbloku na okraji siete často dopad na jednu nohu súvisí s výsledkom blokovania (pokračujúca rozohra). Stredový blokár doskakuje na nohu bližšiu k postrannej čiare a otáča sa do ihriska. To isté platí pri trojbloku pre krajného presúvajúceho sa hráča. Pri podaní vo výskoku súvisí dopad s razanciou podania. Pri plachtiacom podaní alebo podaní na istou býva dopad väčšinou na dve nohy, pri razantnom často na nesúhlasnú nohu s podávajúcou rukou. Úlohu zohráva aj kvalita nadhodu a aj  individuálna preferencia techniky dopadu. Pri všetkých uvedených HČJ aj dopad na obidve nohy býva často asymetrický. U mužov sa vyskytuje častejšie ako u žien. Dopad na jednu nohu zvyšuje riziko pretrhnutia predného skríženého väzu (ACL) predovšetkým u žien, kde v jednom výskume u profesionálok až 62 % zranení ACL bolo po dopade po smeči a najčastejšie išlo o ľavé koleno. Dopad na jednu nohu sa ale spája aj s bolesťami chrbta (krížov) a aj zraneniami členka. Preto musí byť v seniorských kategóriách vysokej výkonnostnej zabezpečená patričná kondičná príprava, rehabilitácia, regenerácia a relaxácia [1]. V mladších vekových kategóriách je ale dopad na obidve nohy v rámci možností v používaných tréningových prostriedkoch treba preferovať.

-      Dopad cez prednú časť chodidiel – tlmenie cez špičky: Najskôr sa zeme dotknú špičky a potom plynule päty. Nesprávne je dopadnúť priamo na päty alebo celé chodidlá.

-      Mäkký dopad do podrepu: Pri dopade musí dôjsť k okamžitému pokrčeniu v členkových, kolenných a bedrových kĺboch. Dopad by mal byť tichý a mäkký. Mal by končiť v podrepe s tupým uhlom vo všetkých kĺboch dolných končatín.

V seniorskom volejbale, kde je treba vzhľadom na celkovú dynamiku hry po dopade z predchádzajúcej hernej činnosti (smeč, blok, podanie) okamžité zapojenie do ďalšej hernej činnosti, býva uhol v kolennom a bedrovom kĺbe väčší. Pri dopadoch na jednu nohu bol u poloprofesionálov zistený uhol len okolo 14° v kolennom a 11° v bedrovom kĺbe, nízka uhlová rýchlosť v týchto kĺboch a väčšia plantárna flexia (špičky chodidiel smerujú viacej k zemi) v porovnaní s dopadom na dve nohy. Vertikálna reakčná sila podložky (výsledná sila všetkých tlakov, ktorými podložka pôsobí na hráča a ktorá pôsobí proti tiažovej sile a svalovej sile predovšetkým kvadricepsu) bola vyššia ako pri dopade na dve nohy. Najmä jej veľkosť sa považuje za možný faktor zranenia ACL, pretože vyvoláva v ACL nadmerné napätie [7].

-      Kolená nad špičkami: Kolená musia byť v osi so špičkami chodidiel, a to aj pri jednonožných dopadoch. Nesmú smerovať dovnútra (valgozita) alebo von a nemali by byť pred špičkami chodidiel. Ak k tomu dochádza, pri tlmení dopadu sa nezapájajú sedacie svaly.

-      Rovný chrbát: Chrbát je v miernom predklone a mal by byť rovný a spevnený - neohýbať sa. V seniorských kategóriách býva trup pri dopade po smeči, bloku a podaní prevažne vzpriamený, u začínajúcich volejbalistov to tak nemusí byť, ale treba na to dbať.

-      Aktívne zapojenie svalov: Pri dopade musia byť aktívne svaly dolných končatín a stredu tela („core“). Musia kontrolovať pohyb. Pomáhajú udržiavať rovnováhu.

https://mas-alahrom.my.id/en/sports/basics-techniques-volleyball/

Kľúčové zásady správneho dopadu vo volejbale pri rozvoji odrazových schopností detí a mládeže

Hore uvedené zásady je treba dodržiavať aj pri rozvoji odrazových schopností, či už ide o dopady na obidve alebo jednu nohu. Tu je oproti technickej príprave väčší priestor na kontrolu tak zo strany trénera ako aj hráčov, na prípadné inštrukcie a opravy. Treba udržiavať nasledujúce zásady:

-      Venovať dopadu dostatok pozornosti a času.

-      Kvalita vykonávania má prednosť pred objemom a intenzitou prostriedkov.

Objem a intenzita prostriedkov by najmä v počiatočných etapách prípravy nemali ísť na úkor kvality vykonávania. Kvalitne vykonávané cvičenia s menším počtom opakovaní by mali byť uprednostnené pred kvantami nekvalitných výskokov a dopadov.

-      Rešpektovať vplyv únavy

Zaťaženie na tréningovej jednotke vyvoláva únavu. Preto nie je dobré aplikovať skokanské cvičenia v stave únavy. Ukázalo sa, že už aj mierna únava u mladých hráčov ovplyvňuje kvalitu dopadu, najmä na jednu nohu [3]. Aby hráči udržali stabilný postoj, bolo pri miernej únave treba vyššie svalové úsilie sedacích, brušných svalov a lýtkového svalu. Stratégia dopadu bola iná, ako keď neboli unavení. Ak by sa vykonávanie pri únave robilo opakovane na viacerých tréningoch, táto stratégia sa môže zafixovať. Následky nesprávnej techniky dopadu sa tak prejavia postupne v podobe zafixovaných nesprávnych stereotypov, ktoré povedú k zvýšenému riziku zranení.

-      Rešpektovať pohlavné rozdiely

V súvislosti s pohlavnými rozdielmi v telesnej stavbe mužov a žien, o ktorej sme sa zmienili v príspevku „Zranenia kĺbov dolných končatín – výskyt a príčiny“, existujú pochopiteľne aj určité osobitosti, čo sa týka doskoku mladých volejbalistov a volejbalistiek.

U mladých volejbalistov a volejbalistiek juniorského veku sa napr. ukázalo, že dievčatá v porovnaní s chlapcami mali po dopade menšiu symetriu pohybov v kĺboch pravej a ľavej dolnej končatiny, čo naznačuje väčšie riziko natiahnutia väzov dolných končatín. Po dopade mali aj menšiu stabilitu kolenných a členkových kĺbov ako chlapci, čo môže byť spojené s väčším rizikom poranenia predného skríženého väzu (ACL) [2]. Toto by mali tréneri dievčat pri rozvoji odrazových schopností pri dopade kontrolovať.

V inom výskume sa porovnávali dopady mladých volejbalistov a volejbalistiek juniorského veku po dopade po výskoku na smeč a blok z 40 cm a 60 cm vysokej podložky sa ukázalo aj to, že volejbalistky po doskoku zaujímali pomerne vyšší postoj – menšie zohnutie v kolenných a bedrových kĺboch a  nevedeli tak efektívne využiť silu stehenných svalov ako chlapci [6]. To poukazuje na to, že výšku zoskoku pri použití plyometrickej metódy zoskok-výskok treba v rozvoji odrazových schopností nielen u dievčat ale aj u chlapcov zvážiť aj kvôli kvalite dopadu.

-      Trénovať v rámci možností na pružnom povrchu.

-      Trénovať v rámci možností v kvalitnej volejbalovej obuvi.

V rámci nácviku správneho dopadu pri rozvoji odrazových schopností je možné využiť postup, ktorý je zameraný na zlepšenie výskoku (https://www.lovethegrind.cz/blogs/trenink/5-kroku-k-lepsimu-vyskoku-co-neprehlednout).

1. krok

-      Sústrediť sa na správny dopad pri skokoch z miesta, t. j. z podrepu alebo zo stoja na jednej nohe. Začína sa s dopadom na povrch hracej plochy, neskôr na vyvýšenú podložku. Po dopade sa snažiť udržať rovnováhu 2 – 3 sekundy. Používať skoky do rôznych smerov – horizontálne, vertikálne, bokom, šikmo vpred a vzad.

2. krok

-      Nasledujú výskoky a skoky z miesta s protipohybom, t. j. pred odrazom sa zo stoja prechádza do podrepu. Východisková poloha môže byť znožmo alebo na jednej nohe a skoky do rôznych smerov horizontálne, vertikálne, bokom, šikmo vpred a vzad s výdržou v dopade  2 – 3 sekundy.

3. krok

-      V ďalšej fáze sa použijú násobené skoky znožné alebo z jednej nohy, napr. cez rôzne prekážky. Zo začiatku sa venuje na dopad dostatočný čas, aby hráč zaujal správnu pozíciu a dopad dostatočne utlmil, neskôr sa pri udržaní správnej techniky dopadu znižuje doba kontaktu.

https://volleyjump.wordpress.com/wp-content/uploads/2010/01/plyometrics-examples.jpg

4. krok

-      Až v 4. kroku sa odporúčajú plyometrické cvičenia typu výskok po zoskoku s kontrolou dopadu z vyvýšenej podložky.

Vo všetkých fázach sa pochopiteľne musí dbať aj na správnu techniku odrazu a letovej fázy. Tie ovplyvňujú správnosť dopadu. Je obťažné určiť čas, ktorý je treba venovať jednotlivým fázam a od ktorej fázy začať. Závisí to od veku, výkonnostnej úrovne, kvality dopadu a pod. Je ale dobré začať s kontrolou od prvej fáze a po zvládnutí správneho dopadu v nej postupne prechádzať na ďalšiu fázu.

Okrem správnej techniky dopadu zohrávajú významnú úlohu pri dopade, ako už bolo naznačené, nasledujúce pohybové schopnosti:

-      statická a dynamická rovnováha,

-      sila svalstva stredu tela, („core“) a svalstva dolných končatín,

-      flexibilita kĺbov a s ňou súvisiaca pružnosť svalov a šliach dolných končatín.

Rozvoju týchto schopností je potrebné venovať sa systematicky a z hľadiska veku a úrovne trénovanosti voliť primerané prostriedky a zaťaženie.

Poďakovanie

Príspevok je podporený programom cezhraničnej spolupráce INTERREG VI-A SK-CZ/2023/4 (No. NFP403401DXF4) „Kineziológia pohybového aparátu: od vyšetrenia k cielenej intervencii“. Program je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja „Spoločne bez hraníc“.

Zdroje:

1.   Afonso, J., Ramirez-Campillo, R., Lima, R. F., Laporta, L., Paulo, A., Castro, H. D. O., ... & Clemente, F. M. (2021). Unilateral versus bilateral landing after spike jumps in male and female volleyball: a systematic review. Symmetry, 13(8), 1505.

2.   Hughes, G., & Watkins, J. (2008). Lower Limb Coordination and Stiffness During Landing from Volleyball Block Jumps. Research in Sports Medicine, 16(2), 138–154. https://doi.org/10.1080/15438620802103999

3.   Li, T., Kapilevich, L. V., & Chen, J. (2024). Effects of Mild Fatigue on Biomechanics of Single Leg Landing in Young Male Volleyball Players. Sensors, 24(21), 6811. https://doi.org/10.3390/s24216811

4.   Limroongreungrat, W., Mawhinney, C., Kongthongsung, S., & Pitaksathienkul, C. (2022). Landing error scoring system: data from youth volleyball players. Data in brief, 41, 107916.

5.   Padua, D. A., Marshall, S. W., Boling, M. C., Thigpen, C. A., Garrett Jr, W. E., & Beutler, A. I. (2009). The Landing Error Scoring System (LESS) is a valid and reliable clinical assessment tool of jump-landing biomechanics: the JUMP-ACL study. The American journal of sports medicine, 37(10), 1996-2002. doi:10.1177/0363546509343200

6.   Salci, Y., Kentel, B. B., Heycan, C., Akin, S., & Korkusuz, F. (2004). Comparison of landing maneuvers between male and female college volleyball players. Clinical Biomechanics, 19(6), 622-628. https://doi.org/10.1016/j.clinbiomech.2004.03.006

7.   Xu, D., Jiang, X., Cen, X., Baker, J. S., & Gu, Y. (2020). Single-leg landings following a volleyball spike may increase the risk of anterior cruciate ligament injury more than landing on both-legs. Applied Sciences, 11(1), 130.

8.   Kalus, J. 5 kroků k lepšímu výskoku: Co nepřehlédnout? https://www.lovethegrind.cz/blogs/trenink/5-kroku-k-lepsimu-vyskoku-co-neprehlednout

9.   Kalus, J. 8 nejčastějších chyb při výskoku https://www.lovethegrind.cz/blogs/trenink//treninkvyskoku8chyb

10.Kalus, J. 35 přikázání vertikálního výskoku. https://www.lovethegrind.cz/blogs/trenink/vertikalnivyskokpravidla

11.Mubarok, A. Basic Volleyball Techniques You Should Know

https://mas-alahrom.my.id/en/sports/basics-techniques-volleyball/

12.Milwaukee Volleyball & Plyometric Training

https://volleyjump.wordpress.com/wp-content/uploads/2010/01/plyometrics-examples.jpg

13.Rajnoch, M. Plyometric Training 

https://www.youtube.com/watch?v=IncT18L2epE

14.Sutton, B. LESS-RT

https://blog.nasm.org/sports-performance/modified-landing-error-scoring-system-less-acl-injury

Kompletný súbor nájdete TU