Kapitánka Nikola Radosová sa s Voluntari lúči zlatom

Smečiarka Nikola Radosová v zahraničí získala už deviaty majstrovský titul, z toho tretí rumunský. Volejbalistky CSO Voluntari 2005, ktorý v najvyššej rumunskej súťaži figuruje od roku 2019, oslavujú druhý majstrovský titul. Rovnako ako na tom premiérovom pred dvoma rokmi má veľký podiel aj slovenská smečiarka Nikola Radosová.  

S BLAJOM 11 ZÁPASOV

Pre trojnásobnú najlepšiu volejbalistku Slovenska 2018, 2020 a 2021, ktorá 3. mája oslávi 34. narodeniny, je to v zahraničí už deviaty majstrovský titul. Odchovankyňa prievidzského volejbalu k piatim v Rakúsku a jednému v Maďarsku pridala v Rumunsku tri. Po jednom s CSM Bukurešť v roku 2018 bola pri oboch vo Voluntari. Jej družstvo zosadilo z trónu úradujúceho šampióna Albu Blaj. Pikantériou bolo, že so svojím v posledných rokoch najväčším rivalom odohralo v tejto sezóne neuveriteľných jedenásť zápasov. Z nich vyhralo sedem, čo mu prinieslo zlato v Superpohári a v lige či tretiu priečku vo Vyzývacom pohári. Za kratší koniec povrazu ťahalo iba v Rumunskom pohári. Súperkám sa o nich muselo aj snívať. Po utorňajšom štvrtom finálovom dueli v lige to budú ešte dlho zlé sny. „Pre nás je to super bilancia. Tých vzájomných zápasov s Blajom bolo naozaj veľa, až to bolo vtipné. Stále sme sa s nimi naťahovali. Aj vo finále play-off, pred ktorým sme si dali od seba asi mesačnú pauzu, sa predpokladala veľmi tesná séria,“ hovorí už bývalá 109-násobná reprezentantka.

RUMUNSKO NEMALA V APLIKÁCII

Klub z mesta neďaleko Bukurešti, v ktorom dlhšie pôsobí i náš futbalista Adam Nemec, skončil v základnej časti druhý. Vo finále na palubovke jej víťaza najskôr prehral 1:3, ale v druhom zápase uspel 3:0. V jeho réžii sa hrali i ďalšie dva domáce súboje 3:0 a 3:1. „Dosť dôležité bolo, že sme vonku vyhrali aspoň jeden zápas. Doma sme naň nadviazali výhrou 3:0, najťažší bol ten posledný štvrtý v sérii. V ňom na nás súperky riadne vyskočili. Cítila som, že to ešte nevzdali,“ pokračuje. Blaj si uchmatol úvodný set, Radosová a spol však otočili na 3:1. Výbuchu emócií pri konečných 25:23 predchádzal premenený druhý mečbal. Svoj prvý rumunský titul získala v roku 2018 s CSM Bukurešť. Vtedy sa liga hrala iným systémom, bola menšia konkurencia i väčšie rozdiely medzi družstvami. Jej rola v tíme bola iná ako vo Voluntari, kde patrila k najväčším oporám na ihrisku. „Vtedy by mi absolútne nenapadlo, že časom budem mať tri rumunské tituly. Po tej sezóne som si ani nepomyslela, že sa do tejto ligy vrátim. Dokonca som si ju vymazala aj zo súťaží, ktoré sledujem v aplikácii. Nakoniec som sa do Rumunska vrátila a s Voluntari som dosiahla v lige dva tituly a jedno striebro. Teším sa z toho,“ dodáva. S družstvom ju ešte čakajú ďalšie oslavy, o Voluntari však už hovorí v minulom čase. „Bola to moja rozlúčka, v klube nezostávam. O svojej najbližšej budúcnosti zatiaľ nebudem hovoriť,“ vraví. Z medaily sa tešila aj druhá Slovenska v súťaži. Blokárka Tereza Hrušecká si s Dinamom Bukurešť vybojovala bronz.

CAPRARA JEJ ZVERIL PÁSKU

Keď pred dvoma rokmi získala s Voluntari prvý titul, jej družstvo šlo do play-off z piatej priečky, vlani z tretej. „S dvoma zlatými a jednou striebornou medailou v lige za tri som spokojná. Považujem to za veľký úspech. Vždy to môže byť lepšie, ale nemôžem povedať, že by ma niečo mrzelo. Vyťažili sme maximum. Teoreticky sme mohli vyhrať aj Rumunský pohár, ale to by som už bola veľmi ´nenažratá´,“ bilancuje. Medaily dosiahla pod taktovkou známeho talianskeho trénera Giovannim Capraru. K družstvu v prvých dvoch sezónach prišiel neskôr po iných angažmánoch, v tejto ho viedol od začiatku. Slovenskej smečiarke veril, na konci minulého ročníka jej zveril kapitánsku pásku. „Odohrali sme veľa zápasov. Táto sezóna bola dlhá, ale zároveň veľmi dobrá. V tíme som bola s prehľadom najstaršia. Cítila som, že mám viac zodpovednosti ako minulé roky,“ konštatovala. Na posledné zápasy pricestovala a hráčkam gratulovala i Caprarova partnerka Irina Kirillovová. Nahrávačská legenda reprezentovala ZSSR (vyhrala OH 1988 v Soule a MS 1990) a Chorvátsko a v tejto sezóne pôsobila ako trénerka v Taliansku.

Nikola okrem Rakúska, Maďarska a Rumunska, kde dohromady získala deväť majstrovských titulov a v tomto smere vyrovnala historický rekord inej smečiarky Martiny Konečnej, legionárčila aj v Nemecku, Poľsku a Turecku. V našej extralige sa iba mihla ako 15-ročná po boku starších dievčat v COP Nitra. V polovici sezóny však odišla do Viedne. Neuvažovala o tom, že by sa na naše ligové palubovky vrátila? „Priznám sa, že počas tejto sezóny mi to napadlo prvý raz. Na jej začiatku som mala myšlienky, že to môže byť moja rozlúčková. Premýšľala som o ďalších možnostiach, i o nejakej kratšej lige. V podvedomí som mala aj slovenskú extraligu,“ hovorí Nikola, ktorej uplynulá sezóna nakoniec chutila a trojročnú misiu vo Voluntari ukončila najkrajším možným spôsobom.

SLOVENSKÉ REKORDÉRKY V ZAHRANIČÍ

(v ére samostatnosti)

9 TITULOV

NIKOLA RADOSOVÁ: päť s SVS Post Schwechat 2009 až 2013, s CSM Bukurešť 2018, s Nyíregyházou 2021, dva s Voluntari 2024 a 2026.

MARTINA KONEČNÁ: osem s SVS Post Schwechat 2002 až 2009,

so Salom 2012.

5 TITULOV

MONIKA SMÁK: dva s RC Cannes 2000 a 2001, s Bielsko-Bialou 2004, s Muszynou 2006, s Prostějovom 2012.

IVANA BRAMBOROVÁ: tri s Prostějovom 2009 až 2011, s Piacenzou 2014, s Olympiakosom Pireus 2015.

NINA HERELOVÁ: dva s SVS Post Schwechat 2014 a 2015, tri s Prostějovom 2016 až 2018.