Od baseballu k reprezentácii: Príbeh Kanaďana, ktorý vedie slovenský plážový volejbal

Kormidlo slovenskej reprezentácie v plážovom volejbale prevzal v roku 2026 kanadský tréner Ryan Hutchinson. Skúsený odborník v minulosti pôsobil pri českom národnom tíme i výbere „javorových listov“. So Slovenskou volejbalovou federáciou (SVF) podpísal kontrakt na jeden rok s opciou na jeho predĺženie.

Kanaďan pôsobiaci v prostredí plážového volejbalu je na prvý pohľad veľmi zaujímavá a netradičná kombinácia.  „Bola to aktivita, ktorú som robil s kamarátmi počas leta. Ako viete, počasie v Kanade nie je vždy ideálne, takže keď máme od mája do septembra pekné dni, trávime čas vonku a hrávame plážový volejbal. Povedal by som, že som ho začal brať trochu vážnejšie, keď som sa presťahoval do Talianska. Tam som žil približne šesť rokov a práve vtedy sa zo mňa stal hráč a neskôr tréner plážového volejbalu,“ uviedol ostrieľaný odborník.

Baseball vymenil za volejbal

S halovým volejbalom sa stretol po prvý raz na strednej škole. Počas detstva sa venoval úplne inému netradičnému športu. „V skutočnosti som však ako dieťa nebol volejbalista , hrával som baseball. Venoval som sa mu približne dvanásť rokov, ale keď som postupne stratil radosť a motiváciu pokračovať, objavil som novú vášeň – volejbal. Začal som hrať na strednej škole, pokračoval som na vysokej škole a po presťahovaní do Talianska som sa mu začal venovať oveľa intenzívnejšie, pretože som cítil, že mám v tomto športe veľkú príležitosť. V Taliansku som sa prepracoval od najnižšej súťaže až po najvyššiu ligu, čo bola úžasná skúsenosť,“ priblížil kanadský tréner.

Sám hovorí, že podmienky pre plážový volejbal v Kanade a na Slovensku sa príliš nelíšia. „Povedal by som, že počasie v Kanade a na Slovensku je v podstate veľmi podobné. Máme studené zimy a teplé letá. Počas zimy však v Kanade nemáme veľa krytých areálov na plážový volejbal. Pochádzam z Toronta a keď som s kamarátmi začínal hrať plážový volejbal, mali sme k dispozícii tri haly. Neboli však také, aké môžete vidieť napríklad v Bratislave alebo inde na Slovensku. Boli to budovy s vykurovaním a vyhrievaným pieskom,“ rozhovoril sa Hutchinson a pokračoval.

„Po pandémii COVID-19 nám v podstate zostalo iba jedno takéto centrum, ktoré zároveň slúži ako tréningové centrum kanadskej reprezentácie v Toronte. Nedávno otvorili ďalšie, približne dve hodiny cesty od Toronta. Viem, že niekoľko ďalších zariadení je aj na západe krajiny, ale o nich toho veľa neviem. Myslím si, že Toronto by potrebovalo viac infraštruktúry, pretože plážový volejbal je v Kanade, najmä v Toronte, čoraz populárnejší. Je škoda, že nemáme toľko krytých športovísk ako Bratislava alebo Prešov. Dúfam, že sa to v blízkej budúcnosti zmení,“ dodal.

Cesta na Slovensko začala už v Turecku

Jeho príchod na Slovensko sprevádza zaujímavý príbeh. Tímy, s ktorými dnes spolupracuje, prvýkrát stretol na tréningovom kempe v Turecku. „O niekoľko mesiacov neskôr mi jeden z hráčov napísal správu, že sa otvára možnosť stať sa hlavným trénerom slovenskej reprezentácie,  a že sa im veľmi páčil môj tréning. Úprimne povedané, ja som si nemyslel, že to bol môj najlepší tréning, ale im sa pozdával. Povedali mi: „Radi by sme vás odporučili na túto pozíciu. Čo si o tom myslíte?“ Dal som si čas na rozmyslenie a nakoniec som ich ponuku prijal. Poslali návrh na federáciu, absolvoval som niekoľko pohovorov a napokon mi oznámili, že som bol vyhodnotený ako najlepší kandidát, a že chcú spolupracovať práve so mnou. Koncom roka 2025 som podpísal zmluvu a na začiatku tohto roka som začal pracovať,“ podelil sa o spomienky kanadský tréner.

Príležitosť stať sa hlavným trénerom národného tímu bola hlavná motivácia, pre ktorú sa rozhodol túto ponuku prijať. „Keď sa objaví takáto možnosť, človek by ju mal veľmi vážne zvážiť, pretože nikdy nevie, kedy dostane ďalšiu. Okrem toho som v slovenských tímoch videl veľký potenciál. Už predtým dosahovali úspechy a mali stabilné výkony. Keď som analyzoval ich hru po technickej aj taktickej stránke, veril som, že existuje priestor na zlepšenie, a že im môžem pomôcť vyhrávať viac zápasov. Zároveň som to vnímal ako skvelú príležitosť pre seba ako mladého, ambiciózneho a zanieteného trénera, ale aj pre hráčov, ktorí majú rovnaké ambície a chcú posunúť svoju hru na vyššiu úroveň. Aj preto som sa rozhodol túto ponuku prijať,“ vyjadril svoj názor Hutchinson.

Na Slovensku sa mu veľmi páči. Hovorí, že pri jeho príchode do Bratislavy ho všetci privítali veľmi srdečne. „Z toho, čo som sa dozvedel, som bol prvým zahraničným trénerom, ktorého slovenská federácia angažovala. Bola to pre mňa veľká česť a zároveň som si to veľmi vážil. So všetkými sa mi výborne spolupracuje. Hráči aj členovia realizačného tímu boli otvorení spätnej väzbe, novým technickým a taktickým myšlienkam, dokonca aj rôznym zábavným rozcvičkám. Snažím sa vytvoriť pozitívne prostredie, v ktorom sa každý cíti dobre, a zatiaľ môžem povedať, že všetko prebieha naozaj výborne,“ vyhlásil.

Cesta a ciele

Každý tím má podľa jeho vyjadrení svoje vlastné ciele i cestu, ako ich naplniť. „Mužský tím bol minulý rok veľmi úspešný – vyhrával turnaje kategórie Futures a darilo sa mu aj na okruhu MEVZA European Zonal Tour. Našou prioritou je pokračovať v napredovaní a posunúť sa na ďalšiu úroveň. V ženskej reprezentácii je cieľom dosiahnuť väčšiu stabilitu výkonov, osvojiť si nové taktické prístupy a naučiť sa pravidelne bojovať o medailové umiestnenia. Celkovo je naším hlavným cieľom vytvoriť pozitívne tréningové prostredie, v ktorom sa hráči na každom tréningu niečo nové naučia a následne to dokážu využiť na turnajoch. Ako hráčom často hovorím, snažíme sa rozšíriť ich „športový kufrík s náradím“ – teda pridať im nové technické a taktické zručnosti, ktoré im môžu priniesť výhodu nad súpermi,“ hovorí kanadský tréner.

Zamyslel sa aj nad kvalifikáciou na blížiace sa OH 2028 v LA. „V tejto chvíli sa najskôr musíme oboznámiť s tým, ako bude fungovať nový kvalifikačný systém Beach Volleyball World Tour. Žiaľ, ešte pred začiatkom olympijskej kvalifikácie bude zavedený úplne nový formát a momentálne nikto presne nevie, ako bude celý proces vyzerať. Skôr než začneme rozmýšľať o olympiáde, musíme zabezpečiť, aby naši športovci zostali zdraví, úspešne dokončili túto sezónu a zároveň pochopili, aké možnosti im ponúkne turnajový kalendár,“ okomentoval.

Popri náročnom pracovnom programe by si prial trošku viac voľného času. „Teraz, keď sa počasie zlepšuje, by som chcel Slovensko spoznať oveľa viac. Mal som možnosť prejsť sa historickým centrom Bratislavy, jazdiť po meste a stráviť trochu času v prírode, ale stále je toho veľa, čo som ešte nevidel. Nepovedal by som, že mi adaptácia trvala dlho. Najväčšou výzvou je vždy jazyková bariéra, ale veľa ľudí tu hovorí po anglicky – či už v obchodoch alebo v reštauráciách – takže to život veľmi uľahčuje. Keďže som predtým pracoval pre Český volejbalový zväz, spôsob života na Slovensku je veľmi podobný tomu, ktorý som spoznal v Českej republike. Aj preto pre mňa nebolo prispôsobenie sa príliš náročné,“ priblížil Hutchinson.

Skúsenosti z Česka

V minulosti zbieral skúsenosti pri českej reprezentácii. „Bol som regionálnym hlavným trénerom reprezentačných výberov do 18 a do 20 rokov a pôsobil som najmä v Brne. Najväčšou skúsenosťou bolo spoznávanie miestnej kultúry. Predtým som šesť rokov žil v Taliansku a tamojšia kultúra je, prirodzene, veľmi odlišná od českej, slovenskej či kanadskej. Bavilo ma objavovať, ako Česi žijú, čo radi robia, spoznávať Prahu a postupne sa učiť niekoľko českých a slovenských slov, aby bol každodenný život aj práca o niečo jednoduchšie,“ povedal Kanaďan a doplnil.

„Predtým, než som začal spolupracovať s Českým volejbalovým zväzom, som väčšinou trénoval ženské tímy vrátane kanadského a viacerých akadémií plážového volejbalu v Európe. Práca s českou juniorskou reprezentáciou bola pre mňa výnimočná. Tí hráči budú mať vždy osobitné miesto v mojom srdci. Zažili sme spolu množstvo krásnych chvíľ aj náročných momentov na turnajoch, ale vždy sa snažím pozerať na veci pozitívne. Na obdobie strávené v Českej republike mám veľmi pekné spomienky. Keď sa však objavila možnosť stať sa hlavným trénerom národného tímu, bola to príležitosť, ktorú som jednoducho nemohol odmietnuť,“ dodal.

Hráči ho učia slovenské frázy

Slovenské frázy sa stále učí, hoci hráči ho podľa jeho slov učia iba nadávky. „Nikdy ma nenaučia tie užitočné slová, takže hanba im (smiech). Ale teraz vážne, poznám pár základných slov, najmä preto, že som predtým žil v Českej republike. Veci ako poďme, počkaj, kávička, desiata a podobné každodenné výrazy. Určite ešte neviem dosť na to, aby som sa z každej situácie dostal, ale pomaly sa učím,“ vyjadril sa zámorský kouč.

Trénovať zahraničných športovcov podľa jeho slov nie je pre neho náročné. „Všetci majú dobrú úroveň angličtiny. Aj keď sa niektorí hráči necítia sebavedomo pri rozprávaní po anglicky, hovorím im, že je to úplne v poriadku. Nemusia mi ani odpovedať po anglicky, ak nechcú. Stačí, ak odpovedia áno alebo nie. Najdôležitejšie je, aby rozumeli tomu, čo hovorím. Pokiaľ mi rozumejú, všetko funguje dobre. Našťastie, som zatiaľ nemal žiadneho športovca, ktorý by nevedel vôbec po anglicky,“ povedal.

Nesleduje hokej a obdivuje hviezdneho Ronalda                                    

Mnohí ľudia v našich končinách si Kanaďanov neodmysliteľne spájajú s hokejom. Hutchinson však na to má iný pohľad. „Úprimne, vždy o sebe hovorím, že som falošný Kanaďan, pretože nemám rád sneh, nemám rád chladné počasie a veľmi ma nezaujímajú zimné športy. Niekedy mám pocit, že som sa narodil v nesprávnej krajine. Samozrejme, rád si pozriem hokejový zápas, najmä ak ide o niečo dôležité, a sám viem trochu hrať, ale určite nie som hokejový fanatik ako mnohí iní Kanaďania,“ myslí si ostrieľaný odborník.

Naopak, je veľkým fanúšikom ME a MS vo futbale. Sleduje aj prebiehajúci najväčší športový sviatok na svete, ktorý sa odohráva aj v jeho rodnej Kanade. „Je skvelé vidieť, že Kanada sa stáva skutočnou futbalovou krajinou. Teraz máme veľa hráčov, ktorí profesionálne pôsobia v Európe a reprezentácia urobila za posledné roky obrovský pokrok. Samozrejme, fandím Kanade, ale zároveň fandím aj Portugalsku, pretože moja mama je Portugalčanka a mám portugalské občianstvo. Od EURO 2004 sledujem Portugalsko a vždy im držím palce,“ zhodnotil Hutchinson.

Prirodzene, je fanúšikom legendárneho Cristiana Ronalda, hoci rešpektuje aj jeho odvekého konkurenta Lionela Messiho. „Mám obrovský rešpekt voči Lionelovi Messimu, ale moje srdce bude vždy patriť Cristianovi Ronaldovi. Počas svojej kariéry dosiahol neuveriteľné veci, a to nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Venoval veľa peňazí na charitu a napriek všetkému, čo dosiahol, je veľmi vyrovnaný a skromný človek. Myslím si, že aj preto je takým skvelým vzorom — nielen ako futbalista, ale aj ako človek,“ uzavrel kanadský tréner.