Bezpečný volejbal tvoríme spoločne

Safeguarding nie je iba súbor pravidiel. Je to každodenná starostlivosť o zdravie, bezpečie, dôstojnosť a celkovú pohodu všetkých ľudí vo volejbalovom prostredí. Slovenská volejbalová federácia pripravila nový vzdelávací test „Ochrana osôb vo volejbale“, ktorý pomáha overiť schopnosť rozpoznať riziká, správne reagovať a bezpečne nahlásiť incident. O význame tejto témy sme sa rozprávali s Miroslavou Horňák-Španitzovou, osobou zodpovednou za safeguarding v rámci SVF.

Čo presne znamená safeguarding v športovom prostredí?

„Safeguarding je systém opatrení, ktorými chránime zdravie, bezpečie, dôstojnosť a celkovú pohodu ľudí zapojených do športu. Zahŕňa prevenciu, jasné pravidlá správania, schopnosť rozpoznať varovné signály aj správny postup v prípade podozrenia alebo incidentu. Cieľom je, aby bol volejbal prostredím radosti, rozvoja a rešpektu, nie strachu či ponižovania.“

Kto je zodpovedný za vytváranie bezpečného prostredia vo volejbale?

„Nie je to iba úloha osoby zodpovednej za safeguarding. Zodpovednosť nesie každý, kto je súčasťou volejbalového prostredia – vedenie federácie a klubov, tréneri, rozhodcovia, funkcionári, dobrovoľníci, rodičia aj samotní športovci. Ja môžem systém koordinovať, prijímať podnety a pomáhať pri správnom postupe, ale bezpečná kultúra vzniká iba vtedy, keď sme všímaví všetci a nevhodné správanie nezľahčujeme.“

Aké formy ohrozenia alebo zneužívania potrebujeme vedieť rozpoznať?

„Medzi hlavné formy patria zanedbávanie, fyzické, emocionálne a sexuálne zneužívanie. Zanedbávanie predstavuje opomenutie potrebnej starostlivosti, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu. Pozornosť si zaslúžia napríklad nevysvetlené zranenia, strach z dotyku, náhla uzavretosť alebo výrazná zmena správania. Neprijateľné sú aj ponižovanie, krik či fyzické tresty. Nesmieme zabúdať ani na online priestor. Napríklad opakované zdieľanie ponižujúceho videa v tímovej skupine nie je nevinný žart, ale forma kyberšikany.“

Znamená každý varovný signál, že k zneužívaniu určite došlo?

„Nie. Jeden signál sám osebe ešte nemusí byť dôkazom. Je však dôvodom spozornieť, vnímať súvislosti a brať podozrenie vážne. Našou úlohou nie je určovať vinníka, viesť vlastné vyšetrovanie alebo niekoho verejne konfrontovať. Potrebujeme chrániť dotknutú osobu a postupovať podľa pravidiel nahlasovania.“

Ako má dospelý reagovať, keď sa mu hráč alebo hráčka zverí, že mu niekto ubližuje?

„Najdôležitejšie je zachovať pokoj, počúvať a oceniť dôveru. Dobrá prvá reakcia môže byť jednoduchá veta: „Ďakujem, že si mi to povedal/a. Nie je to tvoja vina a vysvetlím ti, čo bude nasledovať.“ Nesľubujeme úplné tajomstvo, pretože informáciu môže byť potrebné posunúť ľuďom alebo inštitúciám, ktoré zabezpečia ochranu. Netlačíme na podrobnosti, nespochybňujeme výpoveď a nežiadame človeka, aby nám najprv niečo dokazoval.“

Materiály SVF rozlišujú tri úrovne násilia. Prečo je to dôležité?

„Pomáha nám to zvoliť primeranú reakciu. Bežný konflikt alebo posmievanie, ktoré možno bezpečne zastaviť, pomenovať a vyriešiť, môže patriť do prvej úrovne. Kyberšikana alebo závažnejšie opakované správanie si vyžadujú nahlásenie klubu a spoluprácu pri riešení. Podozrenie na sexuálne zneužívanie mladistvej osoby patrí do tretej úrovne a vyžaduje okamžité hlásenie a zapojenie externých inštitúcií. Rozlíšenie úrovní však neznamená tolerovať menej závažné správanie. Na športovisku má platiť nulová tolerancia voči násiliu. Mení sa iba spôsob a naliehavosť reakcie.“

Čo má prednosť, ak je bezprostredne ohrozené zdravie alebo život?

„Vždy najprv zaistíme bezpečie a podľa potreby kontaktujeme núdzové služby. Až potom riešime administratívne kroky, no incident treba nahlásiť bezodkladne. Ochrana človeka má prednosť pred dokončením tréningu, zápasu alebo vypĺňaním formulára.“

Ako má vyzerať hlásenie incidentu?

„Má byť vecné, presné a dôverné. Uvádzame dátum a miesto, typ a opis incidentu, zúčastnené osoby, svedkov a prijaté okamžité opatrenia. Zapisujeme to, čo sme skutočne videli alebo počuli, nie domnienky či hodnotenie charakteru.“

Ako sa majú záznamy o incidente spracúvať?

„Dôverne, v nevyhnutnom rozsahu a s ochranou identity a osobných údajov. Citlivé informácie nepatria do tímových ani klubových skupín. Prístup k nim majú mať iba osoby, ktoré ich potrebujú na zabezpečenie ochrany a riešenie prípadu. Vyplnený formulár možno elektronicky odoslať na adresu safeguarding@svf.sk.“

Čo overuje nový vzdelávací test SVF?

„Test „Ochrana osôb vo volejbale“ obsahuje 20 otázok, overuje základné pojmy, rozpoznanie foriem zneužívania, primeranú reakciu podľa závažnosti, prijatie zverenia, správne hlásenie aj ochranu citlivých údajov. Test je určený výlučne pre trénerov a rozhodcov. Za každú správnu odpoveď je jeden bod a hranica úspešnosti je 80 percent. Nejde však iba o výsledné číslo. Dôležité je rozobrať otázky, pri ktorých si účastníci neboli istí, a prepojiť ich s konkrétnymi postupmi.“

Ako môže test využiť volejbalový klub?

„Môže byť úvodom do školenia, podkladom na diskusiu trénerov a funkcionárov alebo pravidelným osviežením vedomostí. Klub by mal mať zároveň zrozumiteľnú internú politiku ochrany osôb, určenú a dostupnú zodpovednú osobu, bezpečný systém nahlasovania, pravidelné vzdelávanie a spoluprácu s odborníkmi a externými inštitúciami. Samotný test je dôležitý nástroj, ale najlepšie funguje ako súčasť celého systému.“

Aký odkaz by ste chceli poslať trénerom, rodičom, funkcionárom a športovcom?

„Ochrana osôb nie je administratíva navyše. Je to súčasť kvality športu a podmienka dôvery. Každý rešpektujúci rozhovor, včas zachytený signál a správne odovzdaný podnet pomáhajú vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia môžu rozvíjať bez strachu a ponižovania. Chcem preto povzbudiť celú volejbalovú komunitu, aby sme tému safeguardingu pravidelne otvárali. Bezpečný volejbal tvoríme spoločne – všímavosťou, rešpektom a odvahou konať.“

Kontakt na hlásenie incidentov: safeguarding@svf.sk