Mária Žernovič si pripomenula postupom do finále dávnejšie časy

Posledný zápas odohrala smečiarka Mária Žernovič (1993) v našej najvyššej súťaži ešte 21. apríla 2017, keď nastúpila v drese trnavského Hit UCM proti Pezinku v zápase o 7. miesto. Potom jej kroky smerovali do Maďarska, kde päť sezón pôsobila v budapeštianskom Vasasi, s ktorým získala dva majstrovské tituly (2019, 2022) a dva razy vyhrala aj Maďarský pohár (2020, 2022). Potom sa na dva roky presunula do Švajčiarska, kde nastupovala za Sm’Aesch Pfeffingen a s ním získala v uplynulej sezóne bronz. V kariére si dala zdravotné voľno, keďže si potrebovala dať dokopy preťažené „smečiarske“ rameno. Po operácii a následnej rekonvalescencii už niekoľko týždňov zarezáva so žilinskými volejbalistkami. Tento týždeň sa s vedením VA UNIZA dohodla na spolupráci do konca sezóny a v odvetnom semifinálovom zápase Niké Slovenského pohára bola v Novom Meste nad Váhom pripravená nastúpiť. Do hry ešte nezasiahla, ale dramatický zápas odsledovala v pozícii náhradníčky. Každú loptu prežívala s novými spoluhráčkami a po skončení zlatého setu sa tešila z postupu do finále.

Ako ste strávili čas od konca sezóny doteraz, keď ste sa opäť vrátili na palubovky v drese Žiliny?

„Ku koncu minulej sezóny som si rameno už poranila tak, že po jej skončení bola operácia nevyhnutná. Podstúpila som ju po skončení ročníka 2023/2024 vo Švajčiarsku. Čas od operácie v podstate až doteraz som strávila rekonvalescenciou a rehabilitáciou doma, v Považskej Bystrici.“

Čo zavážilo pre to, aby ste sa opäť predstavili v slovenskej najvyššej súťaži?

„Tých dôvodov pre návrat bolo viac. Veľmi dôležitým faktom je to, že som konečne po viacerých rokoch doma, pri rodine a užívam si jej blízkosť. Bolo to pre mňa šťastie v nešťastí, že som mohla byť so svojimi blízkymi. Žilina je z Považskej Bystrice len na skok a tento klub mi je blízky. Už minulý rok som sledovala ich výsledky a vývoj. To len potvrdzujú jej hráčky v tomto ročníku, kde dosahujú dobré výsledky a vidno, že práca trénera Ristića je kvalitná. So Žilinčankami som sa pripravovala už dlhšie, na tréningoch som sa s nimi cítila veľmi dobre, takže všetko do seba dobre zapadlo a výsledkom toho bola dohoda s týmto klubom.“

Aké boli opätovné prvé kroky pri návrate do volejbalového diania?

„Zatiaľ fungujem tak, že môžem prihrávať či blokovať. Snažím sa už útočiť, ale rameno ešte nie je úplne v stopercentnom stave. To sa ale každým dňom zlepšuje, posilňujem ho a pomaly sa vrátim naplno späť.“

Bolo pre vás prekvapenie, aké výsledky v tomto ročníku dosahujú žilinské volejbalistky?

„Ukázali to už v minulom roku. Ako som spomínala, výsledky Žiliny som sledovala a keď som ich videla hrať, tak hrali pekný volejbal. Takže nebolo pre mňa prekvapením, kde sa nachádzajú a ako hrajú. Od návratu do extraligy v roku 2022 urobili veľký kus dobrej práce čo len dokazujú dosiahnuté výsledky.“

V semifinále ste boli síce pripravená medzi náhradníčkami, ale do hry ste nezasiahli. Ako ste si užili zápasovú atmosféru v novomestskej hale?

„Obrovsky! Keďže som vedela, že do hry nemôžem zasiahnuť, tak som si duel užívala z inej stránky. Fanúšikovia sú naozaj skvelí. Myslím si, že dievčatám to veľmi pomohlo. Keď sa hovorí, že fanúšikovia bývajú siedmym hráčom na ihrisku, v tomto prípade to platilo úplne presne. Pre mňa to bolo príjemné pripomenutie dávnejších časov, keď som sa aj ja pričinila o postup do nejakého finále.“

Finále je na pláne 15. februára. Budete pripravená nastúpiť?

„Verím, že áno. Uvidím, ako ma do hry pustí moje rameno. Ja budem robiť všetko pre to, aby som bola na finálový zápas v stopercentnom poriadku.“

V neposlednom rade sa natíska otázka smerom k slovenskej reprezentácii, v drese ktorej ste absolvovali aj posledné tri európske šampionáty. Myslíte aj na reprezentačnú sezónu?

„Priznám sa, že ju mám v hlave. V tejto chvíli je to pre mňa ťažké nad tým rozmýšľať, lebo moje rameno ešte nie je úplne v poriadku. Dôležité bude to, ako bude reagovať na zápasovú záťaž a čo mi dovolí. V tomto prípade je všetko otvorené a aj môj návrat do reprezentácie. Všetko sa uvidí po pár zápasoch, keď opäť nastúpim. Teraz sa sústredím na to, aby som sa v stopercentnom stave vrátila do hry.“

Mária Žermovič bude nosiť v Žiline na drese číslo 6. FOTO VA UNIZA ŽILINA

NEMANJA RISTIĆ O MÁRII ŽERNOVIČ

„Som veľmi šťastný, že hráčka ako Mária je s nami. Nemyslím si, že je potrebné hovoriť o jej hráčskych a ľudských kvalitách. Dúfam, že nám veľmi pomôže svojimi skúsenosťami a že pomôže týmto mladým dievčatám byť ešte lepšími, rovnako ako dúfam, že jej pomôžeme čo najskôr sa vrátiť do svojej charakteristickej formy.“