Historická premiéra Slovenska na MS: Mašek verí, že skúsenosti posunú tím ďalej

Slovenské volejbalistky majú za sebou historickú premiéru na majstrovstvách sveta, ktorá priniesla nezabudnuteľnú skúsenosť aj tvrdú lekciu. Tréner Michal Mašek hovorí, že už len účasť bola veľkým úspechom, no ambiciózny cieľ postúpiť zo skupiny sa ukázal ako príliš vysoký. Duel s Talianskom potvrdil silu najlepšieho tímu sveta, Belgicko zas ukázalo, ako rozhodujú skúsené „našľapané“ hráčky z top líg. Najväčšia šanca prišla proti Kube, no napriek kvalitným pasážam Slovenky nedokázali pretaviť hru do víťazstva, keďže nezahrali kľúčové opory a útok z krídel mal nízku efektivitu. Pozitívom bolo, že si zahrali všetky hráčky, vrátane debutantiek, ktoré získali cenné skúsenosti. Podľa Mašeka turnaj ukázal, že slovenský volejbal je na svetovej mape, no pre ďalší progres je nevyhnutná systematická práca s mládežou, pôsobenie v kvalitných kluboch a generačná obmena tímu.

Slovensko má za sebou historicky prvú účasť na majstrovstvách sveta. S akými pocitmi sa na celý šampionát pozeráte s odstupom niekoľkých dní?
„V prvom rade si musíme všetci uvedomiť, že už len účasť na majstrovstvách sveta bola pre nás obrovským zadosťučinením, poctou a cennou skúsenosťou. Byť na takomto turnaji je veľkou historickou udalosťou a musíme si to vážiť. Na druhej strane nám to nastavilo aj zrkadlo, kde sme a ako sa náš volejbal vyvíja. Keď sme sa dozvedeli súperov v našej skupine, nastavili sme si cieľ postúpiť, čo bolo veľmi odvážne. Radi si dávame vysoké ciele, ale s odstupom času, keď som si v pokoji pozrel všetky zápasy, tak sme sa pri stanovení cieľa precenili. Chceli sme postúpiť, čo bolo správne, ale realita bola iná. Družstvo Talianska ukázalo, prečo je najlepším tímom na svete. Belgicko má kvalitné a silné hráčky, ktoré pôsobia v top ligách a na medzinárodnej scéne majú viac skúseností z náročných duelov. Preukázali to v kľúčových momentoch aj proti nám. Stále sa vo mne „miesia“ pocity, či sme urobili všetko, čo sme mali. Čakám na štatistické analýzy, aby sme si to potvrdili aj číslami. Pocity sú jedna vec, ale čísla druhá.“

V zápase proti Kube ste mali pasáže veľmi kvalitnej hry. Čo podľa vás rozhodovalo o tom, že sa ich nepodarilo pretaviť do víťazstva?
„Som nesmierne rád, že sme si zahrali proti Taliansku. Je to neskutočne silovo nabitý tím s vysokými hráčkami. Hrajú veľmi jednoducho a efektívne. Prvý set proti nim nám vyšiel, ale v jeho koncovke sme už nestačili. Bola to veľmi cenná skúsenosť. Proti Kube to bol zvláštny zápas. Rebríčkovo aj výkonnostne to bol vyrovnaný súper, proti ktorému sme chceli uspieť. Ich družstvo bolo vysoké, dobre skákalo a očakával som ťažký duel. Hra Kuby nebola až tak dobre organizovaná, ale ich podanie bolo veľmi účinné. Mali sme problémy s prihrávkou a to ma prekvapilo, pretože proti Belgicku ani Taliansku nepodávali Kubánky až tak kvalitne. V tom zápase nezahrali kľúčové hráčky. Chýbala nám Tereza Hrušecká a úspešnosť útokov z okrajov siete bola nízka. Úspešnosť útoku sa pohybovala okolo tridsiatich percent, no aj tak sme sa dostali do tesných koncoviek. Nahrádzali sme to inými činnosťami, ale na viac ako jeden set to nestačilo. Zaostávame parametrovo aj skúsenosťami. Ak sa k tomu pridajú ďalšie okolnosti, tak sa takýto zápas nedá vyhrať.“

Viaceré hráčky zažili premiéru na podujatí takéhoto významu. Ako zvládli tlak a atmosféru svetového šampionátu?
„Je pozitívne, že sme počas turnaja rotovali zostavu a s výnimkou Emmy Erteltovej, ktorá sa zranila v rozcvičke pred druhým zápasom proti Belgicku, sa na ihrisku objavili všetky hráčky, ktoré sme mali v Thajsku. Je to pre ne obrovská skúsenosť a verím, že ju využijú aj ďalej. Ak k tomu pristúpia pozitívne, tak by mali tieto skúsenosti zúročiť správnym spôsobom.“

Slovensko sa na šampionát dostalo prvýkrát v histórii. Ako vnímate tento krok v širšom kontexte rozvoja ženského volejbalu u nás?
„To, že sme boli na majstrovstvách sveta, bolo skvelé a je to pre celý slovenský volejbal cenná skúsenosť – aj organizačne, aj športovo. Verím, že ľudia a hlavne deti turnaj sledovali a videli, aká fantastická môže byť atmosféra v dejisku aj cez televíziu. Verím, že sme prebudili volejbalové nadšenie a že to bude mať stúpajúci trend. Jediná cesta je kvalitná práca s mládežou. Kluby musia mať možnosť aj chuť vychovávať mladé hráčky. Tie, ktoré sa predstavili na turnaji, videli, že musia na sebe pracovať a hrať v kvalitných kluboch, aby do reprezentácie prišli pripravené, skúsené a sebavedomé. Turnaj nám otvoril oči. Možno sme si pred šampionátom naložili veľký tlak a v ťažkých momentoch sme ho nezvládli. Nezahrali sme tak, ako sme mohli. Musím si to podrobne potvrdiť číslami, ale pocitovo nás turnaj trošku prerástol – dali sme si cieľ postúpiť a napokon sme nevyhrali ani zápas.“

Aký je váš odkaz pre fanúšikov, ktorí sledovali tím počas turnaja, a čo si želáte, aby si hráčky z MS odniesli do budúcnosti?
„Viem, že nás na Slovensku sledovalo počas turnaja veľmi veľa ľudí a odozvy prišli aj zo zahraničia. Na jednej strane to bola skvelá propagácia volejbalu, ale mrzí ma, že sme nepodali lepší výkon najmä proti Kube, kde by víťazstvo bolo čerešničkou na torte. Chcem poďakovať všetkým, ktorí nám držali palce a podporovali nás. Verím, že do budúcna reprezentácia, ktorá opäť prejde generačnou výmenou a omladí sa, bude ľuďom robiť radosť. Volejbal je šport, ktorý si zaslúži pozornosť, a svojimi výsledkami to v posledných rokoch aj potvrdzuje. To, že sme sa dostali na majstrovstvá sveta, ľudia vnímali pozitívne a dostali sme sa do ich povedomia. Verím, že Slovensko sa na MS kvalifikuje aj v budúcnosti a udrží krok s najlepšími. Bude to veľmi náročné, ale musíme sa o to pobiť.“