Do Siene slávy vstúpili prví štyria laureáti

Súčasťou vyhlásenia ankety Volejbalista roka 2017 bolo slávnostné otvorenie Siene slávy slovenského volejbalu. Prvými štyrmi laureátmi sa stali Bohumil Golian in memoriam, Pavlína Kohútová-Šteffková, Dušan Prieložný in memoriam a Štefan Pipa.

Bohumil Golian (25. marec 1931, Moštenica - 11. január 2012, Bratislava) - bol najvýraznejšou osobnosťou slovenského volejbalu. Pod vysokou sieťou strávil rodák z malej pohronskej dediny Moštenica 25 rokov, z toho 14 v reprezentačnom drese Československa. Štartoval na dvoch olympiádach - v Tokiu 1964 získal striebro a o štyri roky neskôr vybojoval v Mexiku bronz. Golian bol dvojnásobným majstrom sveta - zlato ozdobilo jeho hruď na svetovom šampionáte 1956 v Paríži a 1966 v Prahe. Okrem toho získal na majstrovstvách sveta aj dve strieborné medaily - 1960 v Rio de Janeiro a 1962 v Moskve. Darilo sa mu aj na majstrovstvách Európy, na šampionáte v Prahe (1958) získal zlato a na ME 1967 sa tešil zo striebra. Za Československo odohral 350 zápasov. Po skončení hráčskej kariéry odovzdával svoje nevšedné skúsenosti ako pedagóg, tréner, metodik a funkcionár v športovom a olympijskom hnutí. Stal sa slovenským volejbalistom storočia. Bohumil Golian bol prvým slovenským vlajkonosičom na olympijských hrách. Stalo sa tak v roku 1968 v Mexiku, kde sa mu tejto pocty dostalo ako kapitánovi volejbalovej reprezentácie v 37 rokoch.

Pavlína Kohútová - Šteffková (27. januára 1943, Rohožník) - sa narodila ako posledné, šieste dieťa v rodine Šteffkovcov. Jej snom bolo od malička pedagogické povolanie a preto sa prihlásila na Pedagogickú školu v Trnave, kde v roku 1958 začínala v guliarskom a diskárskom kruhu, ale po dvoch rokoch prešla na volejbal. Jej prvým klubom bola trnavská Lokomotíva, neskôr sa stala jednou z najlepších hráčok histórie Slávia UK Bratislava, s ktorou sa stala trikrát majsterkou ČSSR a zahrala si aj Pohár európskych majstrov. Veľké úspechy dosiahla aj na medzinárodnej scéne, Československo reprezentovala v rokoch 1964 až 1970. V roku 1967 získala na majstrovstvách Európy v Turecku bronz a štartovala aj na olympiáde 1968 v Mexiku (6. miesto). Na majstrovstvách sveta 1970 v Bulharsku (5. miesto) bola kapitánkou tímu.

Dušan Prieložný (12. júla 1930, Kalonda - 10. júla 1989, Viedeň) - volejbalu začal holdovať už ako študent, ale vleklé zranenie kolena mu nedovolilo naplno rozvinúť svoju kariéru. Pri hre pod vysokou sieťou však ostal ako rozhodca a veľmi úspešný funkcionár. Bol známy zápalom a entuziazmom a svoju dobu preskočil už ako rozhodca, keď organizoval pre svojich kolegov školenia a na Slovensko pritiahol množstvo budúcich medzinárodných rozhodcov i významných funkcionárov. Rozhodoval na piatich OH - v Tokiu 1964, v Mexiku 1968, v Mníchove 1972, v Montreale 1976 a v Moskve 1980. Ako funkcionár pracoval na viacerých pozíciách, bol predsedom Slávie UK Bratislava, predsedom rozhodcovskej komisie Československého volejbalového zväzu, predsedom rozhodcovskej komisie FIVB. Ako prvý a jediný Slovák viedol Európsku volejbalovú konfederáciu (CEV), ktorej bol v rokoch 1983 - 1987 prezidentom. Zároveň bol aj viceprezidentom FIVB. Zahynul 10. júla 1989 na viedenskej štvorprúdovke, keď sa po ixtý raz vracal autom z Bruselu do Bratislavy.

Štefan Pipa (10. januára 1950, Bratislava) - od malička imponoval k športu. Ako väčšina chlapcov začal s futbalom, zaimponoval mu aj stolný tenis, ale napokon skončil pod vysokou sieťou. S volejbalom začínal v ŠK Slovan a postupne sa vypracoval medzi najväčšie legendy Červenej hviezdy Bratislava. Bol kapitánom tohto slávneho klubu, ktorý v roku 1979 vyhral Pohár európskych majstrov a o dva roky neskôr aj Pohár víťazov pohárov. S „červenkou" získal v rokoch 1978, 1979 a 1981 aj tri tituly majstra ČSSR. V československej reprezentácii odohral v rokoch 1971 až 1980 vyše 220 zápasov. Štartoval na dvoch olympiádach - v roku 1972 v Mníchove pomohol k 6. miesto a na OH 1976 v Montreale obsadil 5. miesto. Štefan Pipa sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v Mexiku 1974 (5. miesto). Na majstrovstvách Európy v roku 1971 v Miláne získal striebro, na ME 1975 v Belehrade obsadil 6. miesto a na ME 1977 v Helsinkách takisto 6. priečku.