Mokrý kvituje odklad OH. Profesor verí, že boj s vírusom vyhráme čo najskôr

Na svoje druhé olympijské hry si musí počkať minimálne do budúceho roka. Najlepší slovenský volejbalový rozhodca Juraj Mokrý mal nomináciu do Tokia, ale Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pre pandémiu nového koronavírusu rozhodol o odložení hier na rok 2021. Najväčšie športové podujatie sa malo pôvodne konať od 24. júla do 9. augusta 2020, nový termín ešte MOV neoznámil. Štyridsaťštyriročný arbiter nemá automaticky nomináciu aj na odložené hry, ale pri jeho kvalitách a veku je veľmi pravdepodobné, že v Tokiu napokon nebude chýbať.

Profesor Mokrý je vyštudovaný farmakológ a pracuje ako prodekan pre pedagogickú činnosť na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine a preto aktuálnu situáciu s novým vírusom sleduje aj po odbornej stránke. Prievidzský rodák verí, že na Slovensku sa šírenie vírusu podarí udržať v norme a nazažijeme "taliansky scenár".

O odloženej olympiáde, situácii na Slovensku, ale aj spôsobom boja proti novému vírusu sme sa s Jurajom Mokrým porozprávali.

V Tokiu ste mali už o pár mesiacov zažiť druhýkrát atmosféru olympijských hier. Pre šíriaci sa nový koronavírus však najväčší športový sviatok odložili na budúci rok. Čo na to hovoríte?
"Vzhľadom na aktuálny vývoj na celom svete to bol očakávaný krok. Dotknuté sú aj diplomaticky silné krajiny a nádej, že by sa situácia rýchlo upokojila je malá. Pred nedávnom sme z Medzinárodnej volejbalovej federácie (FIVB) dostali informáciu o zrušení Volejbalovej ligy národov (VNL) a preto sme v komunite rozhodcov, ktorí sme boli do Tokia nominovaní, tušili, že príde k nejakému zásadnému rozhodnutiu. Dostať olympiádu do kalendára ešte v tomto roku by bolo náročné."

Aký je váš názor na toto rozhodnutie?
"Pre organizátorov aj športovú verejnosť je odloženie lepšie riešenie ako zrušenie celej olympiády. Pre niektorých športovcov to nie je dobrá správa, pretože rok je veľa a teraz v lete sa chceli v Tokiu rozlúčiť s kariérou, no nedá sa nič robiť. Rozlúčku musia odložiť, ale je otázne či sa udržia vo forme a či sa vôbec dostanú do nominácie."

FIVB nominovala do Tokia celkovo 22 rozhodcov, medzi deviatkou z Európy ste figurovali aj vy. Máte automaticky nomináciu aj na budúci rok?
"Zatiaľ sme z FIVB nedostali oficiálnu informáciu o odložení olympiády. Osobne si myslím, že príde k zmenám, pretože tento rok sa malo v Tokiu predstaviť viacero rozhodcov, ktorí už sú po vekovom limite a dostali výnimku len pre tohtoročnú olympiádu, no sú tam aj takí, ktorí by mali tento rok kvôli veku končiť. Nomináciu na budúci rok garantovanú nemáme, bude sa robiť nanovo."

Ako vám odloženie olympiády nabúralo plány?
"Povedal by som, že zásadne. Som naučený naplánovať si celý rok už v januári, vo februári. V kalendári som mal od mája do septembra viacero podujatí, či už volejbalových, alebo pracovných, ale teraz sa to celé zrútilo. Volejbalovo voľné leto nie je dobré ani pre nás rozhodcov, pretože aj my sa musíme udržiavať vo forme. V tomto smere si neviem predstaviť ako by sme išli bez VNL rovno na olympiádu, pretože VNL nám vždy slúžila aj ako udržanie sa vo forme. Po dlhej pauze by bolo náročné naskočiť rovno do olympijského turnaja."

Hovorilo sa aj o alternatíve, že sa OH uskutočnia v pôvodnom termíne, no bez divákov. To by sa vám asi nepáčilo...
"Som rád, že táto alternatíva padla, pretože by to nemalo žiadny zmysel. Šport sa robí najmä pre divákov, zvlášť na takomto podujatí. Na olympiáde je najkrajšie práve to, keď sa na jednom mieste stretnú fanúšikovia rôznych športov, z rôznych krajín. Neviem si predstaviť, že by sa olympijské hry robili len pre televízie, to by podľa môjho názoru nebolo správne."

Juraj Mokrý počas MS žien 2018 v Japonsku. FOTO: FIVB

V Japonsku ste rozhodovali viackrát, naposledy minulý rok počas Svetového pohára, pred dvomi rokmi na majstrovstvách sveta žien, keď ste dokonca viedli finálový duel Srbsko - Taliansko. Zvládli by Japonci v tomto chaose, ktorý vo svete vládne, usporiadať olympiádu?
"Toho by som sa bál najmenej. Oni sú pripravení na olympiádu už teraz, nie ako Brazília, kde všetko dokončovali na poslednú chvíľu. Japonci mali všetko naplánované ďaleko dopredu. Japonskí priaznivci sú známi tým, že chodia na športové podujatia vo veľkom počte, aj preto by mi bolo veľmi ľúto, keby sa športovalo bez divákov. Po roku 1964, kedy mimochodom volejbal pod piatimi kruhmi debutoval, to bude v Tokiu už druhá letná olympiáda, ale pre mnohých jediná, ktorú by mohli vidieť naživo. Preto je v tejto situácii odklad zrejme to najlepšie riešenie."

Ako sa vy osobne vyrovnávate so situáciou, ktorá momentálne vládne na celom svete? Ovplyvnilo to váš život?
"Samozrejme, je to iné ako za bežných okolností. Máme stále veľa práce, riešime so študentmi na fakulte semináre a prednášky. Museli sme prejsť na online výučbu, so študentmi sme v kontakte prostredníctvom rôznych softvérov a prednášame cez internet, čo však nedokáže nahradiť nevyhnutnú praktickú výučbu. Riešime veľa komplikácií súvisiacich so štátnicami, ktoré nemôžeme spraviť, pretože prezenčná výučba je zrušená a navyše máme veľa zahraničných študentov z Islandu, Nórska, či Švédska, ktorých teraz nepustia k nám do krajiny. Nabúralo nám to veľa vecí, musíme posunúť prijímačky, promócie budú asi až na jeseň. Situácia sa komplikuje, ale verím, že tak, ako cez iné katastrofy, prejdeme aj cez toto. Dôležité je, aby vírus napadol čo najmenej ľudí."

Ako lekár určite vnímate celú situáciu z iného uhla. Na Slovensku máme zatiaľ pomerne málo nakazených ľudí. Je to vďaka včasným a prísnym preventívnym opatreniam, disciplíne ľudí, alebo je číslo nízke kvôli málo testom? Aký je váš názor?
"V prvom rade je veľmi dobré, že máme málo pozitívnych prípadov, ale dôležité je, že málo pacientov potrebuje intenzívnu starostlivosť. Je veľmi dôležité, aby sme mali čo najmenej ťažko chorých ľudí, ktorí by potrebovali starostlivosť na umelej ventilácii ako je to v Taliansku, v Španielsku a už aj vo Francúzsku, kde to kolabuje. Z môjho pohľadu je dobré, že sme prísne opatrenia na Slovensku zaviedli relatívne rýchlo a poučili sme sa z Talianov. Nehovorí sa to dobre, ale mali sme šťastie, že sme videli, čo sa tam deje, a preto aj ľudia u nás prijali opatrenia podstatne racionálnejšie."

V čom Taliani zlyhali?
"Mali smolu, že tam prišlo veľa turistov z Číny v čase, keď ešte nemali uzavretú krajinu. V januári nikto neveril, že sa vírus dostane do Európy tak rýchlo. Každý si myslel, že to dopadne podobne ako v minulosti so SARS a MERS. Chybu spravili aj Číňania, keď poľavili v ostražitosti a pustili nakazených ľudí z epicentra vo Wu-Chane. Miláno je veľké letisko, celá Lombardia je turisticky atraktívna destinácia a navyše je tam množstvo ľudí, ktorí často cestujú kvôli práci po celom svete. Preto sa vírus tak rýchlo rozniesol. Talianom v tomto smere nepomohol ani ich štýl života, ktorý je rodinne založený. Rovnako sú na tom aj Španieli. My žijeme inak, čo je v tomto prípade pri šírení vírusu určitá výhoda."

Vráťme sa ešte k nám a našim opatreniam. Sú na mieste? A je dôležité testovanie?
"Opatrenia sú určite na mieste a dúfam, že zaberú. Som rád, že sa športové podujatia nehrali bez divákov, to by problém neriešilo. Je dobré, že sa u nás včas zrušili všetky masové podujatia úplne a asi to ešte nejaký čas potrvá kým sa otvoria brány štadiónov, opäť sa naštartujú kultúrne podujatia a školy, ale to nechám na odborníkov. Samozrejme, že je dôležité aj testovanie ľudí, najmä tých, ktorí prichádzajú zo zahraničia, kde mohol byť kontakt s nakazeným. Poviem otvorene, že v januári som si ani ja nemyslel, že to k nám príde. Žiaľ prišlo a musel som zmeniť názor. Nie je to len chrípka, ako to niektorí zľahčujú. Keby to bola len chrípka, tak nemajú v Taliansku kolaps zdravotníctva. Je to silný zápal pľúc, ktorý sa žiaľ rýchlo infikuje baktériami. Prevencia je ekonomicky drahá, ale my nevieme vyčísliť cenu ľudského života a preto stojí za každého nášho rodiča a starého rodiča, aby sme podstúpili takého opatrenia."

Profesor Juraj Mokrý počas jednej z prednášok. FOTO: FB, J.M.

Na ochorenie COVID-19 zomierajú na základe štatistík väčšinou starší ľudia, ale našli sa aj prípady úmrtí mladých a dokonca aj športovo aktívnych ľudí. Čím to je?
"Vírus spôsobuje problémy najmä u ľudí, ktorí majú oslabený imunitný systém, a preto sa s tým nedokážu vysporiadať. Buď z dôvodu ochorenia, o ktorom nevedeli, ako napríklad nejaký nádor, alebo leukémia, alebo pacient prekonal iný typ infekcie, resp. sa podrobil liečbe, ktorá viedla k potlačenej imunite. Ďalšia príčina úmrtia mladšieho pacienta môže nastať vtedy, ak je vystavený obrovskej náloži vírusu. To sa týka zdravotníkov v prvej línii, ak nemajú dostatočnú ochranu. Vtedy sa s tým nedokáže vysporiadať ani zdravý človek. V štúdiách sa uvádza ako problém aj nedostatočné množstvo antioxidantov, ako je vitamín C, ale aj iných vitamínov, napríklad B, alebo D."

Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, zvolili inú taktiku. Nechali tomu voľný priebeh s cieľom, aby sa ľudia nakazili a získali imunitu. S rapídne stúpajúcim počtom chorých však taktiku menia. Bolo to správne?
"Taký rýchly nárast nakazených si môžu dovoliť len krajiny, ktoré majú dostatok kapacít na jednotkách intenzívnej starostlivosti a to žiaľ ani Británia nemá. Podľa mňa britská cesta nebola správna."

Má kolektívna imunita opodstatnenie?
"My sa k nej tiež dopracujeme, pretože nakazených ľudí bude postupne pribúdať, ale nestane sa to v priebehu pár týždňov ako v krajinách kde nezaviedli prakticky žiadne opatrenia. Vďaka opatreniam sa u nás nenakazí veľa ľudí naraz, čím vieme zabezpečiť, že nebudú preťažené nemocnice a nebude potrebné odpájať ľudí z ventilátora, aby sa tam dostal niekto mladší, ktorý má väčšiu šancu na záchranu. To je najväčší problém Talianska a Španielska a vymyká sa to z rúk aj Britom, či Holanďanom."

Veľa chorých je aj v Nemecku...
"Ani Nemci nemali od začiatku silné opatrenia, preto majú veľa nakazených, ale na druhej strane je tam menej obetí. Do veľkej miery môže zohrať úlohu aj to, či pacient zomrie ´kvôli vírusu´, alebo ´s vírusom´. V Taliansku sa v štatistikách úmrtí objavujú všetci ľudia, ťažko povedať či všetci kvôli vírusu. V žiadnom prípade to však nemôžeme zľahčovať, pretože nikdy nezomiera naraz tak veľa ľudí. Je jasné, že je to viac ako obyčajná chrípka. Naozaj som osobne rád, že sme na Slovensku pristúpili k prísnym opatreniam od začiatku. A možno vďaka tomu ich nebudeme musieť sprísňovať ešte viac ako je to v iných krajinách, kde už je napríklad zákaz vychádzania. Naši občania pravidlá relatívne akceptujú a vidno, že ľudia nosia rúška."

Ste lekár, tak určite chcete získať čo najviac informácií o tomto novom koronavíruse, však?
"Som farmakológ, takže sa snažím hľadať odpovede na to, ako ochorenie, ktoré vírus spôsobuje, vyliečiť. Viaceré štúdie hovoria o tom, že na tento vírus zaberá liek na maláriu - hydroxychlorochín. Stalo sa, že v niektorých krajinách odrazu nie je dostupný v lekárňach a napríklad v Českej republike už obmedzili distribúciu Plaquenilu, čo je vlastne hydroxychlorochín. Účinným liečivom, ktoré už je zaregistrované a používa sa na iné ochorenie, je Tocilizumab. Zistilo sa, že u pacientov so zápalom pľúc dochádza k prudkému vzostupu interleukínu 6, t.j. látky, ktorá sa v tele zvýšene tvorí práve počas prepuknutia zápalu a zápal významne zhrošuje. Práve táto látka preto môže spomaliť zhoršovanie stavu pacientov. Tocilizumab sa používa na liečbu reumatroidnej artritídy, nevedelo sa, že môže byť účinný aj v boji s týmto novým koronavírusom. Existuje aj nové testované liečivo remdesivir, ktoré pôsobí priamo proti koronavírusu. Klinické štúdie s ním prebiehajú v USA, v Číne, či v Taliansku veľmi rýchlo. Predpokladám, že takáto katastrofa urýchli jeho registráciu. Bežne trvá registrácia nového lieku šesť až osem rokov, niekedy aj viac, ale teraz by to mohli z akútnych dôvodov zaregistrovať v priebehu pol roka. Určite to bude s veľkým rizikom, pretože nevieme, aké nežiaduce dlhodobé účinky bude tento liek mať, ale treba spraviť z toho ohľadu maximum, aby sa zachránilo čo najviac ľudí. A potom sú tu antibiotiká, ale aj tu môže byť problém nakoľko v Taliansku majú dosť rozšírenú rezistenciu baktérií na antibiotiká. A keďže tie zápaly pľúc sú komplikované práve bakteriálnymi infekciami, nie vždy antibiotiká dostatočne zaberajú a to môže byť vysvetlenie, prečo toľkí ľudia zomierajú."

Juraj Mokrý počas OH 2016 v Rio de Janeiro. FOTO: FIVB

Ako rýchlo môže byť vyvinutá vakcína? Bude to záchrana?
"Vidím to na 9-12 mesiacov, kým sa dopracujeme k nejakej vakcíne. Je však otázne či to bude relevantné, pretože vírus neustále mutuje. Je to ako pri víruse chrípky, kde sa pri vakcíne pripravuje pred sezónou koktail na rôzne typy vírusu a predpokladá sa, že práve kvôli mutácii vírusu bude účinný na 70-80 percent. Preto sa stáva, že aj keď je niekto zaočkovaný, tak môže dostať chrípku. To isté bude platiť teraz, pretože tento typ koronavírusu je extrémne mutujúci a je možné, že aj keď sa vyvinie vakcína, tak vírus bude kolovať v úplne inej verzii. To nechcem plašiť, pretože môže zmutovať aj k lepšiemu a bude menej nákazlivý. To je naozaj ťažko povedať. V prípade vakcíny by som nebol optimista a nespoliehal by som sa na ňu až tak veľmi.“

Ako dlho môže toto celé ešte trvať?
"Ťažko to odhadnúť. Vieme, že v Číne začali po troch mesiacoch uvoľňovať ľudí, môžu chodiť do mesta a stretávať sa, ale školy sú stále zavreté. Aký to bude mať priebeh u nás si netrúfam odhadnúť. Verím, že to veľmi neprepukne, ale treba byť pripravení."

Vláda vyhlásila v zdravotníctve núdzový stav. Môže sa stať, že ako lekár by ste v prípade núdze dostali ´povolávací rozkaz´ a museli ísť do nemocnice?
„Zatiaľ sa ma to netýka, pretože pracujem na univerzite a nie v nemocnici, ale ak by nastal veľký problém a bolo by málo lekárov, tak by sme museli nastúpiť aj my s manželkou. Pevne verím, že k takému extrému nepríde a naše zdravotníctvo to zvládne.“

Slovenskí volejbaloví rozhodcovia na OH:

- Dušan Prieložný (Tokio 1964, Mexiko 1968, Mníchov 1972, Montreal 1976)

- Karol Dittinger (Moskva 1980)

- Vladimír Kovalík (Soul 1988)

- Juraj Mokrý (Rio 2016, Tokio 2020/21 - ?)