História svetového volejbalu

1896
Po ukážke hry, ktorá sa konala na konferencii YMCA v Springfielde, bol názov „Mintonette“ nahradený názvom „Volleyball“.
1900
Pravidlá, upravené W. E. Dayom, boli prijaté a uverejnené YMCA. Výška siete sa zvýšila na 7 stôp 6 palcov. Dĺžku zápasu stanovili na 21 bodov.
Kanada ako prvá „zahraničná“ krajina prijala volejbal.

1906
Kuba objavila volejbal v roku 1906 vďaka severoamerickému armádnemu dôstojníkovi Augustovi Yorkovi, ktorý sa zúčastnil druhej vojenskej intervencie na tento karibský ostrov.

1908
Volejbal dorazil do Japonska. Hyozo Omori, absolvent Springfield College, ako prvý predstavil pravidlá novej hry na kurtoch YMCA v Tokiu.

1910
Volejbal oficiálne pristál v Číne vďaka Maxovi Exnerovi a Howardovi Croknerovi. Až do r. 1917 sa hralo medzi 16-člennými družstvami a do 21 bodov.
Aj Filipínčania spoznali novú hru. Doviezol ju Elwood Brown, riaditeľ YMCA v Manile. Veľmi rýchlo vzniklo 5000 verejných a súkromných ihrísk.
V USA novú hru rozhodujúcim spôsobom rozhýbal Prevo Idell, riaditeľ YMCA z Germantown.

1912
Veľkosť ihriska sa mení na 35 x 60 stôp. Zavádza sa jednotná veľkosť a hmotnosť lopty, zaväzujúca k obvodu 26 palcov a hmotnosti 7 až 9 uncií. Ďalšie dve významné inovácie: počet hráčov v každom družstve bol stanovený na šesť a rozhodlo sa, že hráči budú pred podaním rotovať.

1913
Volejbal bol zaradený do programu prvých Ďalekovýchodných hier v Manile. Družstvá tvorilo šestnásť hráčov.

1914
George Fisher, tajomník vojenského úradu YMCA, zahrnul volejbal do rekreačného a výchovného programu amerických ozbrojených síl.

1915
Počet hráčov na ihrisku sa opäť stal pohyblivým – od dvoch po šiestich v každom družstve. Bol zavedený oficiálny hrací čas a bolo rozhodnuté, že družstvo, ktoré prehrá set, má právo na prvé podanie v nasledujúcej hre.

V Európe dorazil volejbal na francúzske pláže Normandie a Bretónska spolu s americkými vojakmi bojujúcimi v I. svetovej vojne. Jeho popularita rýchlo rástla, ale hra zapustila korene najmä vo východných krajinách, kde sa kvôli chladnému podnebiu stali halové športy obzvlášť atraktívnymi.

Prvé dni I. svetovej vojny priniesli volejbal do Afriky. Ako prvá krajina sa pravidlá naučil Egypt.

1916
Bolo zavedených mnoho nových pravidiel. Bodovanie v sete sa znížilo z 21 na 15 a bolo určené, že na výhru zápasu musí tím vyhrať dva z troch setov. Hráč mohol dokonca odraziť loptu aj nohou. Výška siete stúpla na 8 stôp a hmotnosť lopty sa zvýšila z ôsmich na desať uncí. Bolo rozhodnuté, že držanie lopty je chyba, a že hráč nemôže mať druhý kontakt s loptou, kým ju nedostane iný hráč.
Volejbal sa stal súčasťou programu NCAA, orgánu, ktorý dozerá na školské a univerzitné športy v USA.

1917
Americkí letci preniesli volejbalový vírus do Talianska na leteckú základňu spojeneckých síl v Porto Corsini, kde sa v súčasnosti nachádza Ravennský palác športov.

1918
Počet hráčov v družstve bol stanovený na šesť.
V Japonsku sa hral prvý šampionát stredných škôl.

1919
Počas I. svetovej vojny Dr. George J. Fisher, tajomník úradu vojenských prác YMCA, vniesol volejbal do programu vojenských výcvikových táborov v USA i v zahraničí, do atletických príručiek pre športových a rekreačných inštruktorov v armáde a v námorníctve.

Tisícky lôpt a sietí bolo poslaných americkým jednotkám za oceán a oboznámili sa s nimi aj športoví riaditelia spojeneckých armád. Len do amerických expedičných zborov bolo v roku 1919 distribuovaných viac ako 16 000 volejbalových lôpt. V Paríži sa konali Medzi-spojenecké hry (volejbal však nebol zahrnutý, pretože hra ešte nebola v 18 spojeneckých krajinách dostatočne známa na to, aby bola súťaž vyrovnaná).
V Číne boli pozmenené pravidlá. Hralo sa 12 proti 12 a zápas sa hral do 15 bodov.

1920
Veľkosť ihriska sa zmenšila na 30 x 60 stôp a lopta mohla byť odrazená každou časťou tela nad pásom. Veľkou zmenou bolo pravidlo povoľujúce odbiť loptu maximálne trikrát pred jej odbitím ponad sieť.

Filipínčania vyvinuli prvý typ smeču. Bol známy ako „filipínska bomba“ a svojho času to bola pomerne smrtiaca zbraň.

Objavili sa prvé spontánne pokusy o blokovanie, hoci ešte neboli kodifikované pravidlami.

Volejbal sa po prvýkrát objavil v Rusku v povolžských mestách Gorkij a Kazaň a zároveň v Chabarovsku a Vladivostoku (Ďaleký Východ).

1922
Hráči v zadnom rade mali zakázané smečovať. K pravidlám bola pridaná chyba „dvojitého dotyku“. Pravidlá bodovania boli taktiež zmenené, a za stavu 14:14 boli potrebné ďalšie dva body na výhru.

Maximálny počet konzekutívnych dotykov lopty pre družstvo bol stanovený na tri. V Československu bola založená prvá celoštátna federácia, krátko nato v Bulharsku. Prvé národné majstrovstvá sa hrali v USA. Súťažili v nich iba tímy YMCA.
Vďaka Guido Grazianimu, absolventovi YMCA zo Springfieldu, získal volejbal popularitu aj v Taliansku.

1923
Družstvo malo tvoriť šesť hráčov na ihrisku a 12 oficiálnych náhradníkov, a každý hráč musel mať očíslovaný dres. Právo na podanie v družstve malo rotovať v smere hodinových ručičiek. Podávať mal hráč stojaci v zadnom rade vpravo. Ak sa hráč počas hry dotkol protivníkovho poľa, bola to chyba. Minimálna výška stropu bola stanovená na 15 stôp.

Oficiálne narodeniny volejbalu v Rusku boli 28. júla 1923, kedy sa v Moskve hral zápas medzi mužskými družstvami Vysokej školy umení a divadla Štátnou technickou školou kinematografie (GTK).

1924
Program olympijských hier v Paríži zahŕňal ukážku „amerických“ športov a medzi nimi bol aj volejbal.

1925
Pravidlom sa stali dva oddychové časy v sete pre každé družsto. Pre najviac kontroverzné sety boli zmenené bodovacie pravidlá: za stavu 14:14 už nebolo treba k víťazstvu zahrať dva body po sebe, ale mať dvojbodovú výhodu. Opäť sa zmenila hmotnosť lopty, z deväť na desať uncií.

Volejbal sa po prvý raz hral v Holandsku.

Po pobyte v seminári Techny v Illinois (USA) kňaz S. Buis zaviedol tento šport do misijného domu Sint Willibrod v Udene a dal tam vybudovať niekoľko ihrísk.

1926
Dĺžka siete bola stanovená na stopy. Družstvo, ktoré nastúpilo v stretnutí s menej ako šiestimi hráčmi sa považovalo za porazené.

1927
Zrodila sa japonská federácia a zorganizovaných bolo deväť mužských súťaží.
V Rusku nastala politická reakcia komunistickej strany proti YMCA ako „kapitalistickej, buržoáznej a náboženskej“ organizácii, ktorá bola nútená opustiť krajinu, no volejbal v nej zostal.

Čína prijala systém deviatich hráčov v družstve, rovnaký aký sa používal v Japonsku.

1928
Volejbalová asociácia USA (USVBA) bola založená zhruba podľa princípov YMCA ako voľnočasový šport.

1929
Kuba organizovala prvý turnaj mužov podľa „amerických“ pravidiel na Karibských a Stredo-amerických hrách. Medzi dvomi svetovými vojnami bolo vynaložené veľké úsilie na to, aby volejbalové hnutie nadobudlo jednotu zavedením jednotného systému pravidiel a vytvorením medzinárodnej federácie. Boli to však iba prvé pokusy, bez konkrétneho výsledku.

1932
Oddychové časy boli obmedzené na jednu minútu. Počas hry mohol hráč odísť mimo ihriska, ale nemohol opustiť svoju pozíciu v základnej zostave.

1933
V ZSSR sa konali prvé celoštátne majstrovstvá, pričom v krajine bolo už viac ako 400 000 hráčov. Pre sovietsky volejbal to bol rok posvätenia. V januári sa hral zápas medzi Moskvou a Dnepropetrovskom na tak významnom mieste, akým bol Boľšoj Teatr!

Literatúra hrá významnú úlohu v šírení myšlienok a informácií a umožňovala spájanie ľudí so spoločným záujmom. Kniha s názvom „Volejbal: Mužská hra“ (Volleyball: Man´s Game) od Roberta E. Laveagu, vydaná u Barnes&Co. v New Yorku, mala výrazný dopad na vyučovacie metódy a vedecké tréningové techniky. „Volejbal pre ženy“ od Katherine M. Montgomeryovej bol pre vyučovanie hry takisto veľmi užitočným.


1934
Prvé konkrétne kroky k založeniu medzinárodnej federácie vo volejbale boli podniknuté počas kongresu Medzinárodnej hádzanárskej federácie v Stockholme.

1935
Na určenie hráčovej pozície sa musel na podlahu nakresliť kríž. Dotyk siete sa začal pokladať za chybu. Dôležité pravidlo sa týkalo smečiarov: bolo zakázané vystúpiť z ihriska, kým bola lopta v hre na smečiarovej strane (bolo zvykom, že smečiari čakajúci na nahrávku sa zďaleka rozbiehali a odrážali z jednej nohy).
V Taškente a v Moskve hral ZSSR prvé oficiálne zápasy s Afganistanom.

1937
Viacnásobný kontakt s loptou bol povolený v obrane pri veľmi tvrdých smečoch.

1938
Čechoslováci zdokonalili blokovanie, ktoré bolo oficiálne zavedené do pravidiel ako koncept „protiakcie jedného alebo dvoch hráčov pri sieti“. Blokovanie bolo vyše 20 rokov súčasťou hry, no nespomínalo sa v pravidlách. Čechoslováci ako prví (skoro po nich Rusi) dodali tejto novej zručnosti, ktorá uľahčuje nevďačnú úlohu volejbalovej obrany, rozhodujúci význam.

1939
Ako pretláčať homogénne pravidlá vo svete? Výročný sprievodca USVBA a Oficiálne pravidlá volejbalovej hry podali užitočné informácie o hre a poskytli fórum, kde sa mohli vymieňať skúsenosti a myšlienky z rôznych zdrojov. Počas vojny sa tisíce týchto sprievodcov dostali do sveta.

1940
William G. Morgan, tvorca volejbalu, zomrel vo veku 68 rokov. Morgan, človek vysokých morálnych kvalít, netrpel známkami žiarlivosti a po celý život nadšene sledoval pokrok svojej hry, presvedčený, že ozajstný volejbal pre ozajstných športovcov bude mať úspech.

1941
Vo viacerých krajinách, medzi nimi aj v Taliansku, sa robili experimenty so systémom časovanej hry. Hrali sa dva 20-minútové sety (s dodatočným časom v nerozhodnom prípade). Po rozličných zdĺhavých posudzovaniach experimenty skončili, no boli obnovené v Spojených štátoch tesne pred koncom II. svetovej vojny. Ďalšou inováciou bol volejbal s časovým limitom, kde set trval osem minút pôvodnej hry. Na víťazstvo muselo mať družstvo buď dvojbodovú výhodu na konci ôsmich minút alebo ako prvé dosiahnuť 15 bodov. Ale ani táto myšlienka nebola akceptovaná.

1942
Lopta mohla byť odrazená každou časťou tela od kolien vyššie.
Od južného Tichomoria po fínsky front volejbal všade priťahoval masy vojakov bojujúcich v II. svetovej vojne, dokonca aj na palubách vojenských dopravných lietadaiel. Velitelia generálnych štábov odporúčali jednotkám trénovať volejbal, pretože verili, že udržiava kondíciu, posilňuje morálku a učí ich ako zostať spolu ako skupina – čo bolo v danom štádiu vojny podstatné.

1943
V lete r. 1943 sa pán Friermood pripojil k manažmentu YMCA a rýchlo sa stal sekretárom a pokladníkom USVBA. Úzko spolupracoval s Dr. Fisherom, jej prezidentom. Prostredníctvom medzinárodných kontaktov YMCA vo vyše 80 krajinách a vojenského personálu vo svete sa začala komunikácia o tom, ako by sa mal volejbal interpretovať, aký bol jeho vývoj a a akí ľudia ho riadia. Korešpondencia s poľskými manažérmi upriamila pozornosť na povojnové možnosti založiť medzinárodnú volejbalovú organizáciu.

1945
Prvá poštová známka s volejbalovou témou bola vydaná v Rumunsku.

1946
V januári hralo pražské družstvo Spartak v Poľsku, čo signalizovalo obnovenie kontaktov, prerušených vojnou, smerujúcich k založeniu medzinárodnej volejbalovej organizácie. Pri príležitosti priateľského zápasu medzi československým a francúzskym národným tímom 26. augusta, sa v Prahe konala schôdzka zástupcov federácií Československa, Francúzska a Poľska. Na stretnutí bol prijatý oficiálny dokument budúcej FIVB, bola vytvorená komisia pre organizovanie medzinárodnej federácie, pre propagáciu ustanovujúceho kongresu, a bolo rozhodnuté pripraviť v skorom termíne európske alebo svetové majstrovstvá.

1947
Iba prední hráči si mohli vymeniť pozície pre dvojblok a smeč.
Egypt ako prvá arabská a africká krajina, ktorá organizovala volejbalové aktivity a založila národnú federáciu.

Štrnásť federácií založilo 18.-20. apríla v Paríži FIVB so sídlom v Paríži. Francúz Paul Libaud sa stal prvým prezidentom. Americké a európske pravidlá hry boli ujednotené. Ihrisko meralo 9 x 18 m a výška siete bola 2,43 m pre mužov a 2,24 m pre ženy.
Jedine v Ázii boli pravidlá odlišné: ihrisko muselo merať 21,35 x 10,67 m a sieť mala mať výšku 2,28 m pre mužov a 2,13 m pre ženy. Hráči nerotovali a na ihrisku stáli deviati hráči v troch radoch.

1948
V Ríme sa konali prvé Majstrovstvá Európy a vyhralo ich Československo. Pravidlá boli po vojne prepísané a vyjasnené tak, aby ich interpretácia bola jednoduchšia. Lepšie bola definovaná najmä myšlienka bloku a podanie bolo zúžené do pravej tretiny zadnej časti ihriska. Taktiež bolo stanovené, že počas podania musí byť hráč na svojom správnom mieste. Body získané nesprávnym podávajúcim museli byť zrušené. Súčasné dotyky dvoch hráčov sa začali pokladať za jeden. Oddychové časy museli trvať jednu minútu, kým oddychový čas spôsobený zranením mohol trvať päť minút. Prestávka medzi dvoma setmi bola stanovená na tri minúty.

1949
Prvé majstrovstvá sveta mužov sa konali v Prahe a vyhral ich ZSSR. Po prvýkrát sa stalo, že nahrávač zbiehal zo zadného radu, čo viedlo k možnosti útoku troch hráčov.

1951
FIVB sa na svojom 3. Kongrese rozhodla, že hráčove ruky môžu pri bloku prejsť ponad sieť, ale len v záverečnej fáze smečovania. Ďalej, aj hráč zo zadného radu mohol smečovať, avšak len za predpokladu, že zostal vo svojom pásme a neposunul sa k prednej čiare.

Čína sa začala zúčastňovať medzinárodných turnajov.

1952
Prvé Majstrovstvá sveta žien sa konali v Moskve a vyhral ich ZSSR.

1953
FIVB definovala na 4. kongrese činnosť rozhodcov a terminológiu.
Zrodila sa čínska federácia.

1954
V Manile založili Ázijskú konfederáciu.

1955
Na kongrese FIVB vo Florencii prijala japonská federácia medzinárodné pravidlá a zaviazala sa, že ich bude postupne zavádzať v Ázii.

V Tokiu sa hrali prvé Ázijské majstrovstvá. Na programe boli turnaje pre šesť i pre deväť hráčov.

Volejbal sa dostal do programu Panamerických hier.

1956
Vyšlo prvé číslo medzinárodného bulletinu FIVB.
Prvé, vskutku globálne Majstrovstvá sveta sa konali v Paríži, Francúzsko (s 24 družstvami mužov zo štyroch kontinentov). Československo (muži) a ZSSR (ženy) vyhrali v Paríži prestížne tituly.

1957
Uvažovalo sa o zavedení druhého rozhodcu. Trvanie oddychových časov sa obmedzilo na 1 minútu 30 sekúnd.
Počas 53. zasadnutia MOV v Sofii (Bulharsko) od 22. do 26. septembra 1957 sa hral demonštračný ukážkový turnaj pre členov MOV, ktorí sa vzápätí rozhodli zahrnúť volejbal do programu XVII. Olympijských hier v Tokiu v roku 1964.

1958
Československo opäť zaviedlo nový obranný úder – bager – ktorý zaujal divákov na majstrovstvách Európy v Prahe.

1959
Kongres FIVB v Budapešti rozhodol, že clonenie pri podaní bude zakázané, a že prešlap na sieti do súperovho ihriska bude obmedzený na celú nohu.

1960
Po prvýkrát sa Majstrovstvá sveta (mužov) uskutočnili mimo Európy, v Brazílii. Víťazstvo patrilo ZSSR, u mužov, ako aj u žien.

1961
V Nemeckej demokratickej republike sa zrodila idea minivolejbalu.

1962
Majstrovstvá sveta sa hrali v Moskve. Muži ZSSR potvrdili svoje vedenie, kým u žien vyhrali po prvý raz Japonky.

1963
21. októbra 1963 bola založená európska konfederácia (CEV).

1964
Nové pravidlá blokovania: presah na druhú stranu počas bloku bol zakázaný a blokárom bol umožnený druhý úder.

V Tokiu sa počas olympijských hier 13. až 23. októbra 1964 hrali prvé olympijské volejbalové turnaje s desiatimi družstvami mužov a šiestimi družstvami žien. Zlatá medajla u mužov išla do ZSSR a zlato u žien do Japonska.

1965
Prvý Svetový pohár mužov sa hral v Poľsku. Zvíťazil ZSSR.

1966
V Prahe sa konalo prvé vedecké sympózium pri príležitosti Majstrovstiev sveta mužov, kde vyhralo Československo.

1967
Konali sa prvé kontinentálne Majstrovstvá Afriky a bola založená Komisia africkej zóny. Majstrovstvá sveta žien, konajúce sa rok po mužských v Tokiu, opäť vyhrali Japonky.

1968
Na kongrese v Mexiku bolo odporúčené zaviesť antény, ktoré by obmedzili vzdušný priestor nad ihriskom a uľahčili rozhodcovi rozhodovanie o lopte prekračujúcej postrannú čiaru.

Sovietsky zväz si odviezol domov dve zlaté olympijské medajly.

1969
Bola založená Komisia trénerov. FIVB uznala svoju piatu kontinentálnu športovú zonálnu komisiu, keď sa v Mexiku 26. júla 1969 zrodila NORCECA. Vznikla spojením USA, Kanady a ďalších krajín do Severo-stredoamerickej a karibskej konfederácie (NORCECA). Prvé majstrovstvá NORCECA sa konali v Mexiku.

Východné Nemecko vyhralo v Berlíne druhý ročník Svetového pohára mužov.

1970
Majstrovstvá sveta v Bulharsku: víťazmi sa stali muži z NDR a ženy zo ZSSR.

1971
FIVB poriadala prvé trénerske kurzy v Japonsku a v Egypte.
Vznikla Lekárska komisia FIVB.

Sub-komisia pre mini-volejbal vznikla v rámci Trénerskej komisie FIVB.

1972
Päť športových zonálnych komisií (Afrika, Ázia, Európa, NORCECA a Južná Amerika) sa stali kontinentálnymi konfederáciami.

Japonsko vyhralo mníchovskú olympiádu s hráčmi Nekodom a Matsudairom. Systematické využívanie ich rýchlej hry prinieslo po prvý raz zlatú medajlu pre ázijskú krajinu. Ženský turnaj vyhral ZSSR.

Boli prijaté oficiálne pravidlá mini-volejbalu.
V Rio de Janeiro sa konali prvé Juhoamerické majstrovstvá juniorov.

1973
V Uruguaji sa hral prvý Svetový pohár žien. Zvíťazil ZSSR.

1974
Kongres FIVB v Mexiku rozhodol o prijatí dvoch zmien od roku 1976: postranné antény mali byť posunuté k postranným čiaram ihriska a po bloku boli povolené tri kontakty lopty.

Na Majstrovstvách sveta všetkých prekvapil poľský športovec Wojtowicz tým, že podával zo zadnej čiary. V Mexiko City Poliaci vyhrali zlato, zatiaľ čo v Guadalajare získali titul Japonky.

1975
Vo Švédsku sa konalo prvé sympózium o mini-volejbale za účasti 19 krajín.
V Austrálii sa konali prvé áziské majstrovstvá.

1976
Poľsko potvrdilo svoje vedúce postavenie na olympijských hrách v Montreale v kategórii mužov, kým Japonsko u žien.

Po bloku boli povolené tri dotyky lopty namiesto dvoch. Vzdialenosť medzi anténami sa skrátila z 9,40 na 9 metrov.

1977
Prvé juniorské majstrovstvá sveta sa konali v Brazílii. Víťazmi boli ZSSR (muži) a Južná Kórea (ženy).

Kuvajt organizoval prvé Arabské majstrovstvá.
Na Svetovom pohári v Japonsku v Tokiu triumfovali sovietski muži a japonské ženy.

1978
Majstrovstvá sveta mužov sa konali v Ríme, ZSSR zvíťazil pred Talianskom. Ženy hrali v Leningrade a na prekvapenie priniesli prvé svetové zlato pre Kubu, ktorá sa umiestnila nad Japonskom a ZSSR.

1980
Na olympijských hrách v Moskve dvojnásobne zvíťazili hráči a hráčky ZSSR.
17. kongres FIVB: pravidlá hry boli prijaté v troch jazykoch: francúzsky, anglicky a španielsky.

1981
Svetový pohár v Tokiu: vyhrali sovietski muži a Číňanky.

1982
Tlak vnútri lopty sa zvýšil z 0,40 na 0,46 kg/cm2.
Majstrovstvá sveta žien sa hrali v Peru, kde prvýkrát zvíťazila Čína po výnimočnom a veľkolepom predstavení.

Majstrovstvá sveta mužov v Argentíne vyhral ZSSR.

1983
Súboj Brazília vs. ZSSR 19. júla 1983 v Riu priviedol na štadión Maracaná skoro 100 000 divákov!

1984
19. kongres FIVB sa konal v Long Beach v Kalifornii. Po 37 rokoch odstúpil zakladajúci prezident Francúz Paul Libaud a stal sa čestným predsedom. Za nového prezidenta zvolili mexického právnika Dr. Rubéna Acostu.

Olympijské zlato mužov vyhrali USA a medzi ženami zvíťazila Čína.
Na olympiáde v Los Angeles Brazílčania (strieborní medajlisti) zaujali pozornosť svojou schopnosťou podávať z výskoku. Myšlienka to nebola nová (Argentína to už skúsila na Majstrovstvách sveta v r. 1982), no nikdy predtým sa to nepoužívalo efektívne.
Po Los Angeles ´84 bolo zakázané blokovať podanie a rozhodcovia začali byť viac benevolentní pri posudzovaní obrany.

V Perugii sa konal prvý Medzinárodný volejbalový filmový festival.
15. december 1984: FIVB sa presťahovala do dočasného úradu v Lausanne, zatiaľ čo pripravovala svoje stále sídlo v tomto meste.

1985
28. máj 1985: po prvýkrát bol volejbalový zástupca (prezident FIVB Acosta) menovaný do komisie MOV – do prestížnej komisie olympijského hnutia.
Svetový pohár v Tokiu: víťazstvo mužom z USA, kým Čína potvrdila svoje vedenie medzi ženami.

28.-31. december 1985: prvé ženské Svetové Gala sa hralo v Číne (dva zápasy v Pekingu a v Šanghaji). Svetová „all-star“ zostava vyzvala olympijského šampióna Čínu, ktorá vyhrala oba zápasy a Pohár Hitachi.

1986
USA vyhrali Majstrovstvá sveta mužov v Paríži. Čína si odniesla ženské zlato z Prahy. Plážový volejbal získal oficiálny status v FIVB.

1987
Prvé Majstrovstvá sveta v plážovom volejbale sa konali 17.-22. februára 1987 v brazílskej Ipaneme.

1988
FIVB otvorila 6. mája svoje nové sídlo v Lausanne.
Olympijské hry v Soule: v mužskom turnaji počet družstiev stúpol na 12 (predtým 10). USA vyhrali mužskú zlatú medajlu, ZSSR zvíťazil v ženskom turnaji po dramatickom finálovom zápase s Peru.

Svetový kongres schválil zmenu piateho setu na tie-break systém, kde každý serv sa rovná bodu.

Konečný stav v sete bol znížený na 17 bodov s rozdielom jedného bodu.
V Japonsku sa konal prvý ročník FIVB Super Four, súťaže konajúcej sa dvojročne medzi tromi medajlistami z olympijských hier (alebo majstrovstiev sveta). V Prvom Super Four potvrdili svoje prvenstvo sovietski muži a čínske ženy.

1989
Tento rok priniesol prvý ročník Svetovej série v plážovom volejbale a druhé Svetové Gala v Singapure (mužské a ženské „all-stars“ proti olympijským šampiónom).
Svetový pohár v Japonsku: Kuba vyhrala najprv u žien a potom pokračovala do dvojnásobného víťazstva. Nový európsky šampión, talianski muži, skončili druhí.
Prvé Majstrovstvá sveta klubov sa hrali v Parme a zvíťazil domáci tím Maxicono.

1990
Prvý ročník Svetovej ligy mužov. Pre tímový šport to bola revolučná myšlienka: výhra jeden milión USD, profesionálna organizácia a široké televízne pokrytie, ktoré dosiahlo všetky kúty sveta. Hrací poriadok pre svetový šampionát sa zmenil. Po kvalifikačnej fáze hra pokračovala priamymi eliminačnými zápasmi až po finále od prvého po ôsme miesto. Prvú cenu milión dolárov vyhralo v Tokiu Taliansko pred 10 000 divákmi.
Taliansko pokorilo Brazíliu v Rio de Janeiro a ako prvá západoeurópska krajina vyhralo majstrovstvá sveta mužov. ZSSR vyhral ženskú zlatú medajlu v zápase s Čínou v Pekingu.

1991
Prvý ročník Majstrovstiev sveta klubov žien sa hral v Brazílii. Víťazom sa stal brazílsky Sadia Sao Paolo.

Taliansko vyhralo druhýkrát po sebe Svetovú ligu s cenou dva milióny dolárov. Finále s Kubou sa hralo v Miláne pred zrakmi 12 000 divákov.

1992
Barcelona aplaudovala za prvé olympijské zlato Brazílii (muži) a Kube (ženy). Po Barcelone sa tie-break zmenil. Za stavu 16-16 hra pokračuje, až kým jedno družstvo nezíska dvojbodovú výhodu.

Svetová liga zvýšila cenu za 1. miesto na tri milóny dolárov a v Janove ju po tretí raz vyhralo Taliansko (proti Holandsku, 9000 divákov).
V Super Four triumfovala Brazília (muži) a Kuba (ženy).

1993
Prvý ročník Grand Prix s prvou cenou vo výške milión dolárov, ženská verzia Svetovej ligy, sa hral celý v Ázii a vyhrala ho Kuba, ktorá porazila Čínu.
Finále Svetovej ligy v Sao Paulo vyhrala Brazília.

Na 101. zasadnutí MOV, ktoré sa konalo 18. Septembra v Monte Carlo, zaradili plážový volejbal medzi medajlové disciplíny na olympijské hry v roku 1996 v Atlante.
Začala sa ďalšia veľká súťaž – Grand Champions Cup, ktorý sa hrá každé štyri roky a strieda Svetový pohár. Účastníci sú kontinentálni majstri. Prví zlatí medajlisti boli Taliansko (muži) a Kuba (ženy).

1994
Piaty ročník Svetovej ligy ponúkol rekordnú sumu 6 miliónov USD. Po štvrtý raz vyhralo Taliansko, porazilo Kubu.

Svetový kongres v Aténach schválil nové pravidlá, ktoré začali oficiálne platiť od 1. januára 1995: možnosť dotknúť sa lopty každou časťou tela, vrátane nôh; zóna podania sa rozšírila na celú zadnú 9-metrovú čiaru; zrušenie chyby „dvojitého dotyku“ pri prvom dotyku lopty prichádzajúcej zo súperovho ihriska; a povolenie nezámerného dotyku siete, ak sa dotyčný hráč nepokúša hrať loptu.

Taliansko vyhralo majstrovstvá sveta mužov druhýkrát v sérii rovnajúcej sa predchádzajúcemu oceneniu ZSSR.

Na majstrovstvách sveta žien v Brazílii navštívilo zápasy v Bello Horizonte 26 000 divákov, čo bol nový rekord v ženských súťažiach. Neskôr v Sao Paulo 12 000 ľudí videlo ako Kuba vyhrala svoje druhé zlaté ocenenie, tentoraz vo finále s Brazíliou.

1995
Volejbal má sto rokov! Celý svet si toto výročie pripomenul ceremóniami, turnajmi a tlačou špeciálnych známok a pohľadníc. FIVB oslavuje organizovaním „100 rokov volejbalu za 100 dní“, špeciálneho kalendáru udalostí a vydaním nádhernej knihy s názvom „100 rokov globálneho spojenia“.

Svetová liga znova hovorila po taliansky. V ženskej Grand Prix išlo prekvapivé víťazstvo do Spojených štátov. Taliansko po prvý raz vyhralo Svetový pohár mužov a Kuba vyhrala Svetový pohár žien po tretí raz za sebou. Vo Svetovej Gala talianski muži porazili „all-stars“ a získali Pohár stého výročia z rúk prezidenta MOV Juana Antonia Samarancha. Šťastné sté narodeniny pre volejbal!

1996
Na olympijských hrách v Atlante sa plážový volejbal stal najnovším olympijským medajlovým športom v historickom Clayton County, kde ani nový štadión pre 8000 divákov nestačil kapacitou pre nadšené davy.

Volejbal mal k dispozícii dva ad hoc priestory: Atlanta Convention Centre a Georgia University Hall. Holandsko a Taliansko predviedli to najkrajšie z volejbalu a za najširšieho celosvetového televízneho pokrytia. Po piatich namáhavých setoch Van de Goorov tím dal Holandsku prvú zlatú medajlu v jeho volejbalovej histórii.

1997
Majstrami Európy sa v holandskom Eindhovene stali domáci „oranjes“, keď vo finále zdolali Juhosláviu 3:1. Majsterkami Európy sa na šampionáte v Brne a v Zlíne stali Rusky, ktoré vo finále „vyprášili“ Chorvátky 3:0.

1998
Majstrovstvá sveta mužov i žien putovali po prvý raz do Japonska, aby sa stali najlepšími šampionátmi v dejinách volejbalu. Po prejdení 14 miest, stretnutí s vyše 500 000 divákmi a pri najvyššej televíznej sledovanosti v Japonsku od olympijského zlata Japoniek v r. 1964, sa Taliansko vedené Gianim a Gardinim dostalo do histórie svojím tretím víťazstvom nad Juhosláviou. Kuba vedená Reglou Torresovou zaznamenala rovnaký rekord pre ženy, keď porazila Rusko.

Kongres zmenil historicky pravidlá prijatím bodovacieho systému s 25 bodmi pre každý zo štyroch setov a eventuálny piaty set ako 15-bodový tie-break, s dvojročným skúšobným obdobím. Iné zmeny schválil okamžite: farba lopty, libero a trénerska interaktivita.

1999
Majstrami Európy na zúženom osemčlennom šampionáte vo Viedni sa stali po finálovom víťazstve nad Ruskom 3:1 Taliani.

Majsterkami Európy na ME v Ríme a v Perugii sa opätovne stali Rusky, ktoré v repríze finále ME 1997 zdolali Chorvátky znova 3:0.

V jubilejnom 10. ročníku Svetovej ligy sa presadili Taliani.

Víťazom Svetového pohára v Japonsku sa stali Rusi.

2000
Taliansko vyhralo po ôsmykrát Svetovú ligu (z 12 ročníkov) porazením Ruska, ale prehralo olympijské zlato mužov s Juhosláviou.

Kubánky porazili Rusky opäť 3-2 a vyhrali po tretí raz olympijské zlato, čím dosiahli rekord všetkých čias.

Po fenomenálnom úspechu plážového volejbalu na olympiáde v Sydney vyhlásil výkonný výbor MOV plážový volejbal za oficiálnu súčasť olympijského programu.
Karch Kiraly (USA) a Regla Torresová (Kuba) boli ocenení ako najlepší volejbaloví hráči 20. storočia.

Talianski muži (1990-98) a japonské ženy (1960-65) boli vyhlásení za najlepšie volejbalové družstvá 20. storočia.

Titul najlepšieho trénera 20. storočia bol udelený Yasutakovi Matsudairovi (japonskí muži 1964-1974) a Eugeniovi Georgeovi (kubánske ženy 1990-2000).

2001
Volejbalisti Juhoslávie sa stali majstrami Európy, keď na šampionáte v Ostrave vo finále zdolali Taliansko 3:0.

Podľa očakávania sa majsterkami Európy na šampionáte v Bulharsku stali Rusky, i keď vo finále Taliansky zdolali iba 3:2.

Vo Svetovej lige triumfovali Brazílčania a na Svetovom pohári Kubánci.

Ženskú World Grand Prix vyhrali volejbalistky USA, na Svetovom pohári v Japonsku triumfovala Čína.

Novým šéfom CEV sa stal Luxemburčan André Mayer, ktorý vo funkcii nahradil Nemca Rolfa Andresena.

2002
Majstrami sveta sa v Argentíne prvý raz v histórii stali Brazílčania, ktorí vo finále zdolali Rusko 3:2 – v tajbrejku 15:13.

Ruskí volejbalisti vyhrali Svetovú ligu, keď vo finále zdolali Brazíliu 3:1 pred jej fanúšikmi v Belo Horizonte.

Nečakaným víťazom MS žien v Nemecku sa stali Talianky, ktoré vo finále prevýšili USA 3:2. Pre Američanky to bola na šampionáte jediná prehra.

Tretí raz sa víťazkami World Grand Prix stali Rusky.

2003
Majstrami Európy sa na šampionáte v Nemecku stali Taliani po finálovej výhre s Francúzskom 3:2.

Majsterkami Európy sa v Turecku stali nečakane Poľky, ktoré vo finále zdolali domáce volejbalistky 3:0.

Vo Svetovej lige sa na záverečnom turnaji v Madride presadili Brazílčania, ktorí vyhrali aj Svetový pohár v Japonsku.

Víťazkami ženskej World Grand Prix sa stali Číňanky.

2004
Vo finále OH v Aténach Brazílčania zdolali Taliansko 3:1 a druhý raz vyhrali olympijský turnaj. Rovnakým výsledkom sa skončil súboj týchto tímov i vo finále Svetovej ligy.

Olympijskými víťazkami sa stali Číňanky, ktoré síce s Ruskom prehrávali vo finále 0:2, ale nakoniec uspeli v tajbrejku 15:12.

Dvanásty ročník Grand Prix žien vyhrala Brazília, ktorá vo finále zdolala Taliansko 3:1.

Olympijskými víťazmi v plážovom volejbale sa v Aténach stali Brazílčania Santos - Rego a Američanky Walshová – Mayová.

2005
Volejbalisti Brazílie vyhrali Svetovú ligu i Svetový pohár.

Záverečný turnaj ME mužov sa prvý raz uskutočnil v dvoch krajinách – v Ríme a v Belehrade. V domácom prostredí obhájilo titul Taliansko, ktoré vo finále zdolalo Rusko 3:2.

World Grand Prix volejbalistiek vyhrali Brazílčanky, ktoré triumfovali aj vo Svetovom pohári.

Na ME žien v Chorvátsku obhájili prvenstvo Poľky, ktoré vo finále zdolali Taliansko 3:1.

Majstrami sveta v plážovom volejbale sa stali Brazílčania Araujo a Magalhaes, medzi ženami dominovali Američanky Walshová a Mayová.

2006
Volejbalisti Brazílie šiesty raz v histórii triumfovali vo Svetovej lige, keď vo finále zdolali Rusko. Na MS v Japonsku nedovolili vo finále uhrať Poliakom ani set.

Majsterkami sveta videli diváci finálovú drámu medzi Ruskom a Brazíliou, v ktorej sa v piatom sete z víťazstva 15:13 tešili Rusky.

2007

Senzačným víťazom ME volejbalistov v Rusku sa stalo Španielsko, ktoré v dramatickom finále zdolalo domáci tím 3:2.

Majsterkami Európy na ME v Belgicku a v Luxembursku sa stali volejbalistky Talianska.

Majstrami sveta v plážovom volejbale sa stali Američania Rogers – Daulhausser a ich krajanky Walshová – Mayová-Treanorová.

Vo Svetovej lige i na Svetovom pohári v Japonsku potvrdili povesť najlepšieho tímu sveta Brazílčania.

Prvý raz v 15-ročnej histórii World Grand Prix žien získali zlato Holanďanky.

2008
Po historickom prvenstve vo Svetovej lige sa volejbalisti USA presadili aj na OH v Pekingu, na ktorých vo finále zdolali Brazíliu 3:1.

Prvé olympijské zlato si vybojovali Brazílčanky, ktoré vo finále v Pekingu prevýšili tím USA 3:1.

Brazílčanky uspeli aj vo World Grand Prix, túto prestížnu súťaž vyhrali siedmy raz v histórii.

2009
Majstrami Európy sa prvý raz v histórii stali v Turecku volejbalisti Poľska, ktorí vo finále zdolali Francúzov 3:1.

Majsterkami Európy sa na šampionáte v Poľsku stali Talianky, ktoré vo finále zdolali Holanďanky 3:0.

Majstrami sveta v plážovom volejbale v nórskom Stavangeri sa stali Nemci Julius Brink - Jonas Reckermann a Američanky Jen Kessyová - April Rossová.

Zlaté medaily na ME v plážovom volejbale v ruskom Soči si vybojovali Holanďania Reinder Nummerdor – Richard Schuil a Lotyšky Inguna Minusová – Inese Jursoneová.

2010
Majstrami sveta sa v Taliansku stali volejbalisti Brazílie, ktorí vo finále zdolali Kubu 3:0.

Majsterkami sveta sa v Japonsku stali Rusky, ktoré vo finálovej dráme otočili vývoj zápasu s Brazíliou z 1:2 na 3:2.

Na majstrovstvách Európy v Berlíne obhájili prvenstvo Holanďania Reinder Nummerdor a Richard Schuil, medzi ženami sa presadili domáce Nemky Sara Gollerová a Laura Ludwigová.

2011
Majstrom Európy volejbalistov sa vo Viedni stalo Srbsko, ktoré vo finále zdolalo Taliansko 3:1.

Srbský rok na starom kontinente podčiarkli volejbalové reprezentantky, ktoré v domácom prostredí v Belehrade vo finále ME zdolali Nemecko 3:2. Predtým triumfovali aj v Európskej lige.

Majstrami sveta v plážovom volejbale sa v Ríme stali brazílske páry Cerutti - Rego a Francová – Silvová.

Majstrami Európy sa v Kristiansande stali Nemci Brink – Reckermann a Talianky Cicolariová – Menegattiová.

Svetovú ligu vyhrali volejbalisti Ruska.

2012
Po 32 rokoch sa z olympijského zlata v Londýne tešili volejbalisti Ruska, ktorí vo finále senzačne obrátili zápas s Brazíliou z 0:2 na 3:2.

Olympijskými víťazkami sa v Londýne stali volejbalistky Brazílie, ktoré vo finále prevýšili USA 3:1.

Volejbalisti Poľska vyhrali prvý raz v histórii Svetovú ligu.

Olympijskými víťazmi v plážovom volejbale sa stali tretí raz za sebou Američanky Misty Mayová-Treanorová - Kerri Walshová a premiérovo Nemci Jonas Reckermann - Julius Brink.

Majstrami Európy v Den Haagu sa stali Nemci Brink, Reckermann a domáce Holanďanky Keizerová, Van Ierselová.

2013
Majstrami Európy sa na šampionáte v Poľsku a v Dánsku stali po 22 ruskí volejbalisti, ktorí vo finále zdolali Taliansko 3:1.

Majsterkami Európy sa na záverečnom turnaji v Nemecku a vo Švajčiarsku stali Rusky, ktoré vo finále zdolali domáce Nemky 3:1.

2014
Volejbalisti USA – po roku 2008 druhý raz - triumfovali vo Svetovej lige, keď zdolali Brazíliu 3:1.

Brazílske volejbalistky vyhrali v Tokiu finálový turnaj World Grand Prix (WGP) a obhájili prvenstvo.

Poľskí volejbalisti sa po dlhých 40 rokoch stali majstrami sveta, keď vo finále v Katoviciach zdolali Brazíliu 3:1. Na svetovom šampionáte rozhodoval aj Slovák Juraj Mokrý, ktorý finále „istil“ ako rezervný rozhodca.  

Volejbalistky USA pod vedením legendárneho Karcha Kiralyho sa prvý raz v histórii stali majsterkami sveta, keď vo finále v Miláne zdolali Čínu 3:1. Na turnaji rozhodoval aj Slovák Dušan Hodoň.

2015

Svetovú ligu vyhrali Francúzi a ovládli aj majstrovstvá Európy.

Víťazmi Svetového pohára sa stali Američania, spolu s nimi sa do Ria kvalifikovali aj druhí Taliani.

World Grand Prix vyhrali Američanky, Svetový pohár Číňanky pred Srbkami a majsterkami Európy sa stali Rusky.