Jedným z predpokladov úspešnosti útoku vo volejbale je „tvrdosť“ smeča, ktorú môžeme hodnotiť rýchlosťou letu lopty po údere hráča do lopty. Na základe analýzy súčasných relevantných poznatkov z problematiky diagnostiky techniky smeča vo volejbale môžeme konštatovať, že na danú kinematickú štruktúru pohybu pôsobí množstvo faktorov.
V oblasti biomechanických charakteristík ide predovšetkým o rozsah pohybu, rýchlosť realizácie a koordináciu jednotlivých segmentov tela. Rýchlostno-silové schopnosti vo výraznej miere prejavujú svoj vplyv na výslednú rýchlosť letu lopty po útočnom údere. Ide predovšetkým o koreláciu medzi spomínanou rýchlosťou lopty a silou flexorov a extenzorov lakťového kĺbu, výškou zásahu lopty, výkonom v teste hodu medicinbalom, výskokom s protipohybom. Svoj význam zohrávajú aj antropometrické ukazovatele. Existujú zistenia o vplyve objemu kondičnej prípravy v týždňovom mikrocykle. V neposlednom rade v samotnom zápase ide o rýchle riešenie novo vznikajúcich herných situácií. Samotné riešenie hernej situácie v zápase spolu s pôsobením ďalších faktorov môže znižovať technickú kvalitu realizácie a rýchlostno-silový prejav samotnej hernej činnosti jednotlivca.
Na techniku smeča môžeme pozerať ako na jednu z mála športových techník, ktorej realizačná fáza sa uskutočňuje v letovej fáze bez kontaktu hráča s podložkou. V priemere sa táto činnosť vykonáva pri výške výskoku od 0,4 – 0,8 m v časovom trvaní od 0,6 – 0,8 s. Na hráča okrem už spomínaných faktorov pôsobí aj časový faktor. Smečiar po fáze odrazu má približne 0,3-0,4 sekundy na to, aby vykonal všetky potrebné prípravné pohyby predchádzajúce úderu do lopty, ak ju chce zasiahnuť v čo najvyššej výške a udeliť lopte požadovaný smer a rýchlosť. Toto všetko sa realizuje na základe predchádzajúceho vyhodnotenia hernej situácie a voľby daného riešenia.
Predkladáme Vám rešerš doterajších poznatkov od výskumníkov zaoberajúcich sa touto problematikou.
Li-Fang et al. (2008) sa zaoberali rozsahom pohybu ramenného kĺbu, časovaním a koordináciou jednotlivých segmentov tela počas realizácie útočného úderu. Autori konštatujú, že maximálna rýchlosť akú smečiar dokáže udeliť lopte po údere súvisí s veľkosťou produkovanej sily, ktorá úzko súvisí s rozsahom pohybu pri švihu paže. Za dôležitú súčasť považujú aj pohyby ostatných segmentov tela a ich vhodné načasovanie a koordináciu navzájom.
V práci potvrdili, že existuje rozdiel v rozsahu pohybu ramenného kĺbu medzi hráčkami najvyššej výkonnostnej úrovne a ostatnými výkonnostnými kategóriami, kde hráčky vrcholovej úrovne majú väčší rozsah pohybu. Väčší rozsah pohybu následne umožňuje dosiahnuť väčšie zrýchlenie jednotlivých segmentov a vyprodukovať tak väčší moment sily pri údere do lopty. Výskum taktiež poukazuje na chyby v časovaní pri realizácii samotnej činnosti. U začiatočníkov je bežné, že úder do lopty prichádza príliš neskoro, v momente, keď ťažisko tela už stratilo svoju najvyššiu výšku. Dôvodom je zle koordinačne zladená práca v ramennom kĺbe pri odraze na útok.
V najvyššej výkonnostnej kategórii taktiež preukázali významný vzťah medzi pohybom pravého lakťa a pohybom pravého kolena. Na nižšej výkonnostnej kategórii sa tento vzťah nepotvrdil. Forthomme (2005) vo svojej parciálnej časti štúdie analyzuje na mužskej vzorke devätnástich belgických volejbalistov vybrané faktory korelujúce s priemernou maximálnou rýchlosťou letu lopty pri smeči (96,5 ± 8,9 km/h). Identifikovala sa závislosť medzi rýchlosťou lopty a svalovou silou [IR – vnútorná rotácia ramena 60/240/400 ˚/s maximálny krútiaci moment v koncentrickej fáze pohybu (N.m) (r = 0,466, p = 0,044)] [koncentrickou kontrakciou flektorov lakťového kĺbu 60/180˚ (r = 0,592, p = 0,008)] [koncentrickou kontrakciou extenzorov lakťového kĺbu 180˚]. Špecifickými cieľmi projektu Cloes et al. (2004), ktorý súvisí s predchádzajúcim výskumom, bolo identifikovať rozdiely vo vybraných technických, fyzických, morfologických a tréningových charakteristikách pri smeči vo volejbale mužov.
Výskumný súbor bol tvorený dvoma skupinami hráčov, ktoré pôsobili na rozdielnej výkonnostnej úrovni. Zároveň bolo cieľom identifikovať vzťah medzi vybranými premennými a rýchlosťou letu lopty pri smeči. Pozitívna korelácia bola preukázaná pri všetkých súboroch medzi rýchlosťou lopty a výškou zásahu lopty pri smeči (r = 0,509, p = 0,026), výkonnosťou v hode 800 g lopty (r = 0,504, p = 0,028), výskokom s protipohybom s rukami (r = 0,444, p = 0,056), telesnou hmotnosťou (r = 0,445, p = 0,056), BMI (r = 0,474, p = 0,04) a silovým tréningom v hodinách za týždeň (r = 463, p = 0,046). Ďalej sa nepreukázala významnosť techniky vybranej hernej činnosti jednotlivca vo vzťahu k rýchlosti letu lopty. Autori v diskusii konštatujú, že hráči majú rozvíjať ich vlastný štýl, ktorý im umožní dosiahnuť efektivitu.
Korelácia medzi rýchlosťou smeča a vybranými premennými tak potvrdila predchádzajúce zistenia a pridáva na významnosti vplyvu hmotnosti hráčov, ktorá vzrastá so schopnosťou hráča vyvinúť dostatok energie na tvrdší úder. Samotná hmotnosť, tak vytvára predpoklady k vyššej rýchlosti letu lopty po smeči. Danú problematiku rozširujú výsledky práce Vint et al. (2004), ktorí sa zaoberali faktormi determinujúcimi celkovú výšku kontaktu s loptou medzi elitnými útočiacimi hráčmi volejbalu. Autori zároveň považujú skúmanú výšku, ako vysoko útočník zasahuje loptu nad zemou v momente útoku, za kľúčový faktor úspešnosti útočného úderu. Samotná výška zásahu lopty pri smeči vykázala významnú koreláciu s výškou smečiarskeho dosahu (r=0,70) a zdá sa, že je tu najväčšia citlivosť vo vzťahu technika a rozdiely vo výkonnosti. Z hľadiska horizontálnej rýchlosti ťažiska pri útočnom údere (3,4 m/s) sa preukázala korelácia medzi samotnou rýchlosťou a výškou letu ťažiska (r=0,60). Ďalšími faktormi ovplyvňujúce výšku letu sú sila švihu paží a uhol odrazu. Za kritické momenty v maximálnej výške dosahu pri útočnom údere považujú zníženie ramena smečujúcej paže v najvyššom bode výskoku, nevystretie bokov a udierajúcej končatiny. Problematike vzťahu výšky smečiarskeho dosahu a výšky zásahu lopty pri smeči vo volejbale v kategórii žien a junioriek sa venoval Matušov (2013). Výsledky potvrdili predpoklad, že v oboch kategóriách existuje významný vzťah medzi výškou smečiarskeho dosahu a výškou zásahu lopty pri smeči (ženy R=0,952, p<0,01; resp. juniorky R=0,857; p<0,05). Z hľadiska variability výšky zásahu lopty pri opakovanom smečovaní ženy vykázali nízku variabilitu výšky zásahu lopty (Fr=4,916, p>0,05), z čoho autor usudzoval, že majú pomerne stabilnú techniku smeča. Juniorky mali výšku zásahu lopty pri opakovanom smečovaní variabilnú (Fr=19,238, p<0,05), čo poukazuje na menšiu stabilitu techniky tejto hernej činnosti.
Ying-cheng – Chen-fu (2008) analyzovali pohyb a rýchlosť ťažiska volejbalistiek počas smečovania z predných a zadných zón. Výsledky skúmania ukazujú, že hráčky pri útočnom údere zo zadných zón majú vyššiu horizontálnu rýchlosť ťažiska počas rozbehu a odrazu ako pri smeči z predných zón. Smeč zo zadných zón dosahoval vyššie hodnoty vertikálneho výskoku a väčšie hodnoty z hľadiska horizontálneho premiestnenia ťažiska ako v predných zónach. Počiatočná rýchlosť letu lopty a uhlové rýchlosti ramena, lakťa a zápästia pri smečoch realizovaných z predných zón bola väčšia ako pri smečoch zo zadných zón. Priemerná rýchlosť lopty pri útočnom údere z predných zón dosiahla hodnoty 68,15 km/h a 65,09 km/h zo zadných zón. Priemerná vertikálna rýchlosť ťažiska vo fáze odrazu pri smeči z predných zón bola 2,63m/s a 2,84 m/s zo zadných zón.
Môžeme sa domnievať, že hráči pri útočnom údere zo zadných zón potrebujú vyššiu horizontálnu rýchlosť aby priblížili svoje ťažisko čo najbližšie k sieti a boli schopní využívať svoju výšku smečiarskeho dosahu v maximálnej možnej miere. Ako sa ukázalo a vyplýva z predchádzajúcich štúdii, hráči z predných zón i keď majú v priemere nižšiu horizontálnu rýchlosť ťažiska, dokážu udeliť lopte pri útočnom údere vyššiu počiatočnú rýchlosť. Určitú súvislosť vidíme aj v spojitosti s osvojovaním herných zručností, kde sa vo výlučnej miere pri nácviku a zdokonaľovaní útočného úderu využívajú predné zóny. Význam útočného úderu zo zadných zón nadobudol väčší význam až v nedávnej minulosti, kde ho vyspelé družstva vo vyššej miere začali využívať pri zvýšení útočnej hry družstva využívaním väčšieho množstva herných kombinácii. Smeče zo zadných zón potrebujú viac horizontálnej sily a dlhšiu dráhu pohybu ťažiska čo bolo možné zvýšiť jedine rýchlosťou rozbehu. I keď pohybová štruktúra útočného úderu z predných a zadných zón sa na prvý pohľad nelíši, značné rozdiely tu existujú. Rýchlosť lopty nie je závislá len od výšky odrazu a horizontálneho posunu ťažiska. Uhlové rýchlosti ramena, lakťa a zápästia sú tiež rozhodujúcimi faktormi, ktoré rozhodujú o rýchlosti lopty. Smeče z predných zón mali väčšiu uhlovú rýchlosť vo všetkých troch sledovaných premenných ako smeče zo zadných zón, ktoré vysvetľujú zdanlivý rozpor a naznačuje, že subjekty zo zadných zón nesmečovali loptu v optimálnom čase, respektíve nedokázali optimálne skoordinovať pohyb všetkých segmentov tela v priestore a čase.
Zo štúdie Plawinskeho (2008) vyplýva, že rôzna technika prevedenia švihu pri útočnom údere môže ovplyvniť výslednú maximálnu rýchlosť lopty z rôznych zón pri úderoch vedených rôznymi smermi. Výskumný súbor bol tvorený šiestimi vysokoškolskými elitnými hráčmi. Autor rozdelil jednotlivé druhy švihov nasledovným spôsobom: úder priamo pred telom (SA), úder cez telo CB, úder do vonkajšej strany OS a OSN (obr. 1). Zistilo sa niekoľko rozdielov medzi jednotlivými typmi švihov. CB a SA švih produkovali vyššie rýchlosti (87 ± 6.8 km/h a 88 ± 6.7 km/h) v porovnaní s OS švihom (79 ± 6.2 km/h) a OSN švihom (74 ± 4.3 km/h). Príčinou rozdielu rýchlosti lopty bol výraznejší rozdiel vo flexii zápästia počas CB typu švihu. OS švih vykázal signifikantne rozdielnu rýchlosť lopty než OSN švih. Rozdiel medzi OS švihom a CB, resp. SA švihom je, že OS bol menej vodorovne pritiahnutý a tam bola výraznejšia vonkajšia rotácia počas CB ako pri OS. Tieto rozdiely sú pravdepodobne zodpovedné za to, že lopta býva udieraná ďalej od strednej roviny tela počas OS švihu. Výsledná rýchlosť ruky v tejto štúdii vykazuje podobné hodnoty ako štúdie s podobnou problematikou.
Vzájomné vzťahy medzi hornými končatinami, dolnými končatinami a kinematickými charakteristikami tela s rýchlosťou lopty po útočnom údere skúmali vo svojej práci Coleman et al. (1993). Priemerná vertikálna rýchlosť ťažiska 3,59 ± 0,05 m/s reprezentovaná 10 hráčmi medzinárodnej úrovne významne korelovala (r = 0.78; P < 0.01) s priemernou výškou výskoku 0,62 ± 0,02 m/s. Medzi uhlovými kinematickými ukazovateľmi dolných končatín, vertikálnou rýchlosťou ťažiska a výškou výskoku nebol preukázaný žiadny vzťah. Priemerná rýchlosť letu lopty po údere bola 27.0 ± 0.9 m/s a preukázala sa významná korelácia s maximálnou uhlovou rýchlosťou pravej ramennej kosti (r = 0.75; P < 0.01).
Kontroverznejšie dáta prináša štúdia Mondala (2013). Zo samotnej metodiky práce vyplýva, že snímková frekvencia kamery 24 snímkov/s mohla do určitej miery skresliť výsledky práce. Zo základných opisných dát výskumného súboru sa môžeme domnievať, že nešlo o najreprezentatívnejšiu vzorku volejbalistov (telesná výška 1.78±0.05m). Medzi priemernou odrazovou rýchlosťou 3,49 m/s a priemernou rýchlosťou letu lopty pri smeči po rýchlych (64,87 ± 11,52 m/s) a vysokých (68,72 ± 7,09 m/s) nahrávkach nebola zistená žiadna korelácia. Korelácia dosiahla hodnotu r = -0,30 pre rýchle, respektíve r = -0,45 pre vysoké nahrávky. Za rýchlosť letu lopty považovali rýchlosť lopty po kontakte ruky s loptou pri smeči. Autor vyjadruje názor, že rýchlosť odrazu môže mať nepriamu závislosť s rýchlosťou letu lopty pri smeči. Hráči s vyššou než optimálnou rýchlosťou odrazu nemôžu preniesť vyššiu rýchlosť lopte pri smeči.
Poznanie hlbších zákonitostí a faktorov limitujúcich rýchlosť letu lopty pri smeči u svojich hráčov a následnej aplikácii najvhodnejších postupov v tréningu pri získavaní potrebných predpokladov pre vyššiu razanciu smeča môžeme v konečnom dôsledku zvýšiť úspešnosť útoku hráčov. Vyžaduje si to však na jedenej strane u trénerov vysokú erudovanosť v danej problematike ale na druhej aj možnosť aplikovať moderné diagnostické postupy.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BOWMAN, J. A. 2001. Effect of two volleyball arm swings on post-impact ball velocity (nepublikovaná prednáška). State University of New York. 2001
CLOES, M. et al. 2004. Analysis of the volleyball spike: relationship between several parameters and the speed of the ball. [online] Publikované 6.-11. 8. 2004. [citované 3.2.2014]. Dostupné z <http://orbi.ulg.ac.be/bitstream/2268/107039/1/Cloes%20et%20al,%2004,%20Thessaloniki,%20poster.pdf>.
COLEMAN, SG. et al., 1993. A three-dimensional cinematographical analysis of the volleyball spike. [online] Publikované 11. 8. 1993. [citované 23. 9. 2013]. Dostupné z <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8230389>
FORTHOMME, B. et al. 2005. Factors correlated with volleyball spike velocity. Am J Sports Med [online] October, 2005, Volume 33, Issue 10. [citované 5. 2. 2014]. Dostupné z <http://ajs.sagepub.com/content/33/10/1513.full.pdf+html>. s. 1513-1519. doi:10.1177/0363546505274935
KUHLMANN, C. H. 2010. Identifizierung leistungsrelevanter parameter für die biomechanische leistungsdiagnostik am beispiel des angriffsschlages im volleyball. Dizertačná práca. Chemnitz : Technischen univesität, 2010. 207 s.
LI-FANG, L. a kol. 2008. The application of range of motion (ROM) and coordination on volleyball spike. [online] Publikované 18. 7. 2008. [citované 4. 5. 2013]. Dostupné z < https://ojs.ub.uni-konstanz.de/cpa/article/view/1983/1851>
MALEČEK, J. 2010. Kinematická analýza vybraných volejbalových úderů hráčů různé výkonnostní úrovně. Brno : Masarykova Univerzita, 2010. 72 s.
MATUŠOV, M. 2013. Vzťah medzi výškou smečiarskeho dosahu a výškou zásahu lopty pri smeči v rôznych vekových kategóriách vo volejbale žien. Diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013. 58 s.
MONDAL, P. 2013 A study on the relationship between take off velocity and ball velocity in volleyball spiking. Indian Journal of Research [online] Jún, 2013, Volume 2013, Issue 5. [citované 5. 2. 2014]. Dostupné z <http://theglobaljournals.com/paripex/file.php?val=MTMzMQ>. s. 238-239.
PLAWINSKI, M. P. 2008. An analysis of the different spike attack arm swing sused in elite levels of men’s volleyball. Dizertačná práca. Ontario, Canada : Queens Univerzity Kingston, 2008. 241 s.
VINT, P. a kol. 2004. Deterministic factors of overall ball contact height during high-outside front-row volleyball attacks. In LAMONTAGNE, M. – ROBERTSON, D. G. – SVEISTRUP, H. 22 International Symposium on Biomechanics in Sports. ISSN 1999-4168, s. (139-142)
YING-CHENG, CH. – CHEN-FU, H. 2008. Kinematical analysis of female volleyball spike. [online] [citované 5. 2. 2014]. Dostupné z <http://www.ntnu.edu.tw/acad/rep/r97/a7/a702-1.pdf>.
